Jurajovou radosťou je iba futbal

KAMENIČANY. Ako sa hovorí, boli by sme vďační za každého človeka. Toho prvého sme stretli pri Hostinci u Štefana. Akurát opieral bicykel o stenu.

Klasická otázka rovná sa klasická odpoveď. Jednoduchý matematický vzorec, ktorého výsledkom bol výherca na prvý raz.

Kto zomrel?

Juraj Bagin sa šiel podľa jeho slov opýtať do krčmy, kto zomrel. „Počul som zvonenie, tak sa, reku, spýtam. Noviny mám doma. Kupujem ich každý utorok na pošte v Bolešove. Kedysi ich vozievali aj k Belavej do potravín, ale teraz už nie. Poďme teda pre ne!" Zoberie bicykel, naskočí, a my sa ho snažíme nestratiť z očí. Keď nám ukáže noviny, vrátime sa späť, veď v krčme je teplejšie. Dozvedáme sa, kto zomrel. Juraj si objedná pivo, nám kofolu a sadneme si do nefajčiarskej časti za stôl.

Futbal na celý život

„Od apríla do novembra si viem dávať čierne pivo. Je dobré, jedenástka. Minule som kúpil noviny a chýbal v nich celý šport. Nechal som to tak, aj keď si vždy všetky výsledky dôkladne prečítam. Noviny kupujem už dávno, ani sa nepamätám odkedy.

Starý mládenec rozpráva o futbale i novinách zároveň. Čo číta matka, čo on. Z toho vyplýva, že najskôr má prvú časť mama, a druhú, športovú, on. Neskôr si ich vymenia. „Zaujíma ma, čo sa deje aj okolo. Kto ako natipoval, ako hrali ostatní.

Vedúci družstva

Vedúci bolešovského dorastu si povzdychne a vyleje si srdce. „Minule nám kontumovali zápas. Podľa mňa neoprávnene, pretože na jednom zápise bola žltá karta zaznačená, na druhom nie. My sme sa nepomýlili, veď si vediem presnú evidenciu. Škoda. Naposledy sme vyhrali 4:2 nad Orlovým, vyhrali aj muži. Tento rok sme oslávili 90. výročie vzniku oddielu v Bolešove, pripravil sa dobrý turnaj. Aby to šlo aj našim v súťažiach, a všetci budú spokojní," konštatuje výherca dvadsať eurovky.

Do dôchodku ďaleko

Vzápätí skrúti Juraj reč inam. „Bohužiaľ, som nezamestnaný. Zostáva mi desať rokov do dôchodku. V apríli som mal päťdesiatdva rokov, a k 1. aprílu ma z dôvodu nadbytočnosti prepustili. Bolo to po 36 rokoch. Dvadsaťštyri som pracoval v bývalej ZŤS Hydraulika a dvanásť v Sauer Danfoss. Práce niet. Pobehal som kade-tade. Každý hovorí: „Dajte si žiadosť!" Skúšam, nedarí sa. Zdá sa mi, že keď vidia dátum narodenia... Chcelo by to robotu. Tvrdili, že ak sa podnik rozbehne, zavolajú nás späť. Iní hovoria, že niektoré stroje sa vraj začínajú sťahovať preč, čo by nebol dobrý signál. Vždy sa človek niečo dozvie, aj o tom, koho a odkiaľ prepúšťajú. Bude ešte niekedy dobre?" pýta sa Juraj nás i seba.

Na čo výhru použije, nepovedal. Ale podľa jeho slov mu práve teraz prišla vhod.

Ak chcete vyhrať ďalšiu dvadsaťeurovku, stačí, ak budete mať posledné číslo MY Noviny stredného Považia. Možno sa na to, či ich máte, opýtame práve vás.