LEDNICKÉ ROVNE. Michal Kuvik pochádza zo Zubáka. Pred sedemnástimi rokmi mu zomrela manželka, a tak si ho vzala k sebe dcéra do Lednických Rovní.
„Mamina sa o dedka stará ako o bábätko. Sme radi, že sú spolu," hovorí vnučka Iveta. Na starčeka pôsobí rodinná atmosféra veľmi pozitívne.
Elegán aj v stovke
Pán Michal je aj v svojich sto rokoch elegantný a inteligentný muž. Pomalým krokom, bez hrbenia a paličky, vošiel do obývacej izby. Privítal nás a posadil sa do svojho obľúbeného kresla. „Je to jeho miesto. Keď si tam niekto sadne a počuje, že ide starký, uvoľní mu ho," hovorí dcéra. Doplnila, že otec nikdy nezabúda na úctivé správanie, za všetko slušne poďakuje. „Aj keď ho v noci prikryjem, povie: ďakujem pekne, Mariška," dodáva dcéra. Podľa nej stále dbá i na svoj zovňajšok. Keď ide k lekárovi, nechá sa ostrihať a navoňať.
Bol krajčír i richtár
Storočný oslávenec pochádza zo siedmich detí. Vyučil sa za krajčíra, dokázal ušiť odev ako pre mužov, tak i pre ženy. Keď si ušetril nejaké peniaze, oženil sa. V dvadsiatich siedmich rokoch si vzal o jedenásť rokov mladšiu manželku. Prvá dcéra, Mária, sa im narodila po šiestich rokoch manželstva a druhá, Zdenka, po ďalších štyroch.
Počas vojny bol obecným richtárom. Úctu a rešpekt si u ľudí získal nielen svojou autoritou, ale aj ochotou pomôcť. Bol pre nich aj pisárom. Keďže mal svoj písací stroj, všetkým v dedine písal žiadosti na úrady.
Keď už mal starostovania dosť, zamestnal sa v Makyte, kde pracoval v rôznych funkciách až do dôchodku. „V šesťdesiatke zostal doma. Mal malé hospodárstvo, o ktoré sa staral," spomína dcéra Mária. Zanechal ho, až keď sa po smrti manželky presťahoval k dcére do Lednických Rovní.
Popri práci sa stihol venovať aj dobrovoľnému hasičstvu. Zachraňovať životy a majetok ľudí pomáhal sedemdesiatjeden rokov. Toľko rokov bol dobrovoľným hasičom.
Zubák Nemci nevypálili
„Doteraz spomína na chvíle, keď zachránil obec pred vypálením. Nemci prišli do dediny hľadať partizánov, mali nachystané kanistre s benzínom. Prišli za ním, ako za richtárom a chceli od neho, aby ich vydal. Otec sa zaručil, že v ich dedine žiadni partizáni nie sú a Nemci odišli. Samozrejme, že tam boli, veď im ľudia z dediny pomáhali," spomína pani Mária.
Má rád kolu
Počas našej návštevy si deduško vypýta kolu. Vnučky prezrádzajú, že je veľký maškrtník. Mýlili sme, keď sme si mysleli, že za jeho vysokým vekom stojí zdravá výživa. „Má rád bublinkové nápoje, kakao a pudingy," hovorí vnučka Danka. Nemá rád zeleninu, zato mu chutia rezne, zabíjačka, slanina, zákusky i čokoláda. A zemiaky na všetky spôsoby. „Sme radi, že mu chutí. Keby prestal jesť, ochorel by," obáva sa dcéra.
Na oslavu mu dali upiecť tortu v tvare knihy. „Je to kniha života, ktorej autorom je Michal Kuvik. Veru by sa tam vošlo spomienok," zhodnú sa príbuzní.
Lieky neužíva, len vitamíny
Pán Michal neužíva žiadne lieky. „Slabo počuje, ale nechce nosiť strojček. Vraj potom počuje až príliš a hnevá ho to. Keď niečo chceme, musíme mu zakričať do ucha," hovorí vnučka Iveta.
Rodina na oslávenca prezradila, že vždy mal všetko presne naplánované a pravidelný režim dodržiava doteraz. Dodržiava presný režim, vyžaduje všetko načas. „Keď mama náhodou mešká, slušne dá slabým pokašliavaním najavo, že je čas obeda," usmieva sa Iveta. Ráno vstáva o deviatej, obeduje o dvanástej a popoludní oddychuje. O šiestej večeria a o siedmej ide spať. „Nepotrebuje ani tablety na spanie," hovorí dcéra.
„Dedko bol a je nekonfliktný a nemá žiadne „muchy"," páčime od dcéry. „V osemdesiatke nás vláčil po kopcoch a ukazoval nám hory. Ledva sme vládali," smeje sa Iveta.
Gratulanti z Rovní
Za celý svoj život býval Michal Kuvik len v dvoch obciach - osemdesiattri rokov v Zubáku a teraz v Lednických Rovniach. Ku krásnemu jubileu mu prišli zablahoželať aj susedia. „Veľmi si vážime pozornosť pána starostu, ktorý si na nášho dedka spomenul," hovorí vnučka Iveta.
K blahoželaniu do ďalších rokov života sa pripája celá redakcia.
