POVAŽSKÁ BYSRICA. Najzložitejšou časťou celého úseku je mestská estakáda. V súvislosti s jej výstavbou sa objavilo mnoho problémov.Tri zo siedmich pilierov, na ktorých je umiestnené cestné teleso, sa totiž stavali v centre mesta v zastavanom území.
Sprejazdnenie diaľnice z Bratislavy do Žiliny motoristi uvítajú. Výstavba diaľnice v meste priniesla mnoho polemík hlavne pre dopady na životné prostredie obyvateľov mesta.
Ojedinelá technológia
Práce sa teraz realizujú vo výške asi 40 metrov nad zastavaným územím, cestami a chodníkmi. Prach a hluk obyvateľov už tak neobťažujú, došlo však k obmedzeniam a zmenám v doprave, aby nebola ohrozená bezpečnosť ľudí. Estakáda sa momentálne stavia v Európe ojedinelým systémom letmej betonáže s voľnými káblami.
„Technológia sa v takomto rozsahu a dĺžke používa v Európe po prvýkrát. Robí sa na celú šírku tridsať metrov. Cesta teda nie je delená na dve časti ako na ostatných mostoch. Špecifikum je aj to, že sa robí na všetkých pilieroch naraz," vysvetľuje vedúci projektového tímu zo združenia Sverepec-Vrtižer Anton Minárik.
Most je dlhý deväťsto metrov.Najvyšší bod stavby bude vo výške 56 metrov. Realizovať takú náročnú stavbu, akou je diaľnica pri Považskej Bystrici, je ťažké. Pri nedodržaní dosť termínov stanovených pri tendrovaní hrozí stavebníkom pokuta.
Hrozil dopravný kolaps .
Estakáda je súčasťou úseku, ktorý začína za obcou Sverepec a končí za Váhom v križovatke Centrum. Stavia ho združenie Sverepec - Vrtižer (spoločnosti Doprastav a Skanska BS).
Ďalší úsek od križovatky po Vrtižer, ktorý nadväzuje na diaľnicu do Žiliny stavia združenie Manín (VáhostavSK, Strabag, Bogl a Krýsl). Tento úsek bol plánovaný do spustenia v januári 2010. Keby sa tak stalo, všetka doprava z dostavaného úseku by vyústila v meste.
Lievik, ktorý by sa vytvoril by mohol spôsobiť absolútny kolaps dopravy. Otvoria sa preto naraz. Diaľnica by mala byť v plnom profile spojazdnená v oboch úsekoch v máji 2010.
Problémy s trasovaním a projektmi
Od prvého verejného prerokovania vplyvov na životné prostredie ubehlo už 13 rokov. Hľadali sa rôzne varianty trasovania diaľnice, protestovali obyvatelia i mimovládnych organizácie, uskutočnilo sa niekoľko mimoriadnych zasadnutí mestského zastupiteľstva, ale i úprav projektov.
„Európska únia bola veľmi kritická k tomuto úseku pre opakované nedostatky v projektoch predkladaných slovenskou stranou. Aj preto v roku 2008 Národná diaľničná spoločnosť nezískala z Operačného programu doprava žiadne prostriedky, a stavba musela byť financovaná z preklenovacích úverov. Podľa údajov z Ministerstva dopravy SR nebola NDS schopná zabezpečiť korektnosť postupov na úrovni legislatívy EÚ," tvrdí Juraj Smatana, konateľ občianskeho združenia Diaľnica a príroda. To presadzovalo tunelový obchvat mesta.
Chýba deväť kilometrov
Výstavba diaľnice pri Považskej Bystrici nakoniec začala na jednom úseku v januári na druhom v júli roku 2008 a prešiel variant cez mesto. Deväť kilometrov úseku diaľnice D1 Sverepec-Vrtižer chýba na to, aby bola diaľnica zjazdná z Bratislavy do Žiliny.
