BOLEŠOV. Prvý opýtaný bol cezpoľný a ponáhľal sa na autobus. Školák s veľkou taškou netušilo čo ide, a tak sme skúsili šťastie v rodinnom dome oproti škole.
Pred ním stála žena a pozorne čítala návod. Vedľa nej ležala zložená novučičká motorová píla.
Pre radosť
Pani Zlatica Johnová rada maľuje a ešte radšej pracuje s drevom. „Rada doň niečo vyrezávam. Nielen preto som kúpila motorovú pílu," hovorí učiteľka slovenčiny a výtvarnej výchovy v jednej zo základných škôl v Dubnici nad Váhom. „Kúpila som ju u svojej bývalej žiačky. Dala mi zľavu, takže som bola spokojná. Dúfam, že sme ju zložili dobre, a že bude fungovať!"
Dopisovateľka
V jednej z izieb je v stojane obraz, ktorý čaká na dokončenie. Po krátkom rozhovore o umení sa reč zvrtne na noviny. „Kedysi som prispievala do vtedajšieho Obzoru aj ja. Noviny to boli útlejšie, a bolo to už naozaj dávno. Mala som okienko ochrany prírody, ktoré bolo určené najmä mládeži, o ktorej bola väčšina článkov. Bolo to zaujímavé. Dnes sa venujete síce prírode, ale už nie v takej miere," tvrdí učiteľka.
Čítajú všetci
Doniesť domov čerstvé noviny býva „prácou" pre syna Eda. „Človek sa v nich dozvie veľa o obciach a ľuďoch v okolí a aj o sebe. Je v nich z každého rožku trošku, nechýba kultúra.
Z nej by mohlo byť viac materiálov, aby sa ľudia videli a čítali o sebe. „Naposledy ma zaujali množstvá snehu a kalamita v Hornej Marikovej. Tá je známa po celom svete, no ja som tam ešte nebola. Mala by som to napraviť!" zasmiala sa Zlatica, no neprezradila, kedy by sa do lokality rada vybrala.
Kto bude ďalší?
Tento týždeň opäť urobíme niekomu radosť. Budeme hľadať ďalšieho majiteľa dvadsať-eurovky. Môže vyhrať každý. Dôležité je, aby mal najnovšie vydanie týždenníka My Noviny stredného Považia.
