DUBNICA NAD VÁHOM. Folklórny súbor Mladosť oslávil 40. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa konal slávnostný program, v ktorom sa predstavili členovia súboru a ukázali to najlepšie zo svojej tvorby.
Program s názvom Spomienky a premeny mladosti otvoril Jozef Polakovič, vedúci ľudovej hudby, ktorý sa prihovoril prítomným z plátna videoprojekcie. Zaspomínal si na začiatky súboru, keďže patrí medzi jeho najstarších členov.
Začínal ako tanečník
„Keď som začal chodiť na strednú školu, mohli sme si vybrať nejakú voľnočasovú aktivitu. Ja som si vybral folklórny súbor. Tvorili ho žiaci odborného učilišťa a stredných škôl," zaspomínal si Jozef Polakovič. Prezradil tiež, ako sa dostal k spolupráci s vynikajúcim choreografom Karolom Šugárom.
„Počas pôsobenia vo Vršatci som sa spoznal s Karolom Šugárom, ktorého som poprosil o pomoc pri tvorbe nových programových čísel. A tak vznikli tance Terchová, Detva a Trenčan." Nezabudol ani na blahoželanie jubilantovi, ktorého súčasťou je už dlhé roky: „Folklórnemu súboru Mladosť prajem do ďalších rokov dobrých vedúcich, dobrých tanečníkov a hlavne dobrú muziku, ktorá by tanečníkom zahrala do kroku."
Ľudovú hudbu vedie Jozef Polakovič, ktorý s Mladosťou prežil nejedno vystúpenie.
Priestor pre oslávenca
Folklórny súbor Mladosť - to sú v prvom rade mladé, pekné a rezké dievčatá. „Tancujem už od mala a ani si neviem predstaviť život bez tanca. Je to moja súčasť a tanečníci sú moja druhá rodina," vyznala sa Oli Tmáková. Jej slová potvrdila aj Lucia Špániková. „Máme sa všetci radi. Ja som začala tancovať už ako trojročná, lebo som jednoducho chcela."
„Za mňa to rozhodli rodičia, ale neľutujem," pridáva so smiechom Olinka, ktorá má taktiež jedno prianie do budúcnosti. „Mladosti prajem do ďalšej štyridsiatky, aby vždy prišlo veľa mladých tanečníkov, hlavne chlapcov, ktorých je pomenej. Aby sme mali zdravé ruky, nohy a hlasy." „A aby sme to stále mali v srdiečku", dodáva Lucia.
Spoločné chvíle
Súdržnosť a priateľstvo medzi folkloristami potvrdzuje aj fakt, že napriek tomu, že sa počas týždňa vidia niekoľkokrát na tréningu, trávia spolu aj svoj voľný čas. Chodia spoločne opekať, na plaváreň alebo sa len tak zabaviť. Kolektív utužujú aj sústredenia.
Niektoré tanečníčky a tanečníci v súbore pôsobia aj viac ako 20 rokov. „Najlepšie na tom, že som v súbore, je to, že vidím súdržnosť mladých ľudí, ako dokážu spolupracovať a ako ich folklór stále chytá za srdce. Nezabúdajú na staré tradície a neustále sa k nim vracajú," hovorí Lýdia Jurigová, ktorá v Mladosti tancuje už približne dvadsať rokov. Jej kamarátka a spolutanečníčka Zlatica Kamenárová dodáva: „Každé naše vystúpenie je úplne iné. Vždy vládne príjemná atmosféra. Podobne je to aj v zahraničí. Stretávame sa s novými ľuďmi a to sa mi na tom páči."
Mladosť je radosť
Súbor momentálne funguje pod taktovkou vedúceho Aleša Giertla. „Mladosť mi dala základy tanca a skvelých kamarátov. Aj keď sa vyskytnú nejaké problémy, ako napríklad pri plánovaní tréningov, lebo niekto už pracuje, niekto chodí do školy, aj tak to stojí za to." Na otázku, či je ťažké pre chlapa „ukočírovať" toľko žien, odpovedá so smiechom: „Ani nie." A jedným dychom pokračuje: „Mám tu okolo 40 tanečníčok, a predsa som momentálne sám."
Mladosť označuje za svoju radosť. Venuje jej všetok voľný čas. Tréningy bývajú niekoľkokrát cez týždeň a podľa potreby aj počas víkendu. Jeden trvá dve až tri hodiny. „Za každým tancom je veľká drina, a to, či sa nám to darí, nech posúdia diváci podľa toho, čo vidia na javisku."
Minulosť a súčasnosť
Jedným z choreografov súboru je Richard Benech, ktorý je aj vedúcim oddelenia kultúry dubnického mestského úradu. „Názov výročného programu je Spomienky a premeny Mladosti. Nazvali sme ho tak, lebo charakterizuje jeho obsah. V prvej časti programu spomíname na to, čo bolo v minulosti a druhá časť je venovaná súčasnosti."
Diváci boli nadšení od začiatku programu až do konca. Každé z 25 čísel zožalo obrovský potlesk a na záver nechýbalo ani standing ovation.
V publiku sa nachádzalo okrem rodinných príslušníkov folkloristov mnoho ich priaznivcov a veľa bývalých členov súboru. Jedným z nich bol Peter Ivák. „Ja som veľmi spokojný s vystúpením. Oddýchol som si a pospomínal som si na tie staré dobré roky, keď som pôsobil v Mladosti. Súbor mi dal veľa hudobných skúseností, keďže som tam hrával. Pán Jozef Polakovič ma veľmi veľa naučil. Mladosť mi dala veľa priateľov, kolektív iný než školský a veľmi veľa zážitkov."
Záverečné vinše
Po skončení programu sa na pódiu začali schádzať mnohí gratulanti, aby zavinšovali Mladosti do ďalších rokov jej fungovania všetko to, čo potrebuje k svojej činnosti folklórny súbor. Nechýbali ani zástupcovia ostatných dubnických súborov alebo zástupcovia okolitých súborov. Oslavy potom pokračovali až do neskorých nočných hodín. Spolu s Mladosťou oslavovala piate výročie aj spevácka folklórna skupina Dubnička.
