POVAŽSKÁ BYSTRICA. Kino Mier je tradičným miestom tohto podujatia, ktoré je určené pre deti zo špeciálnych základných škôl. Počiatočnú nervozitu a chaos po príchod desiatok žiakov začína pomaly striedať pokoj a vzrastajúce napätie.
Všetko má svoj poriadok a miesto, každý dostane svoju desiatu, stôl. To platí pre tých, ktorí budú modelovať z plastelíny alebo skladať puzzle.
Boli pripravení
Jedenásťročný Aleš Grlák z Handlovej sa na svoju disciplínu tešil. „Trénovali sme v škole, ale zatiaľ nevieme, čo máme modelovať," tvrdil chlapec. Jeho kamarátka Ľudmila Balážová je o tri roky staršia a v Považskej Bystrici už súťažila. „Recitovala som báseň. Dnes som videla niekoľko kamarátov, no zatiaľ sme spolu neboli," povedala. Aleš dodal, že možno by si aj súťažne zaspieval, no mal vraj trému.
Tanec a spev
Tanec, spev a recitovanie dostali priestor v kinosále. Medzi poslednými, ktorí mali vystúpiť, boli domáci. Sukne a kvety vo vlasoch napovedali, že sa predstavia s tancom. „Mám veľkú trému. Pred toľkými ľuďmi budem tancovať po prvý raz. Dúfam, že to nepokazím," uisťovala sa Erika Kurejová. Na vystúpenie sa veľmi tešila Janka Mitašíková, ktorej dávali učiteľky do vlasov akurát umelé kvietky. „Nuž, nevedeli sme, ako ich vyparádiť viac, až mi padol pohľad na vázu. Kvety sme postrihali, no dúfam, že si neskôr kúpim iné," skonštatovala jedna z ich učiteliek.
Garant
Hlavným organizátorom podujatia bolo Považské osvetové stredisko. „Dať dohromady vystúpenie detí z dvanástich škôl nie je jednoduché. Šiesty ročník oblastnej súťaže v tvorivosti a zručnosti mentálne a zdravotne postihnutých detí - Svetlušky, mal na programe tradičné disciplíny. Deti vedia, že súťažiť sa bude v modernom a ľudovom speve i tanci, budú modelovať a skladať puzzle. Ruka v ruke s nimi ide aj súťaž v kreslení - Krajina nádeje. Tohtoročnou témou boli Moja rodina a moja škola, v modelovaní bola nosná téma podobná -
Mám rád svoju školu a mám rád svoju rodinu," povedala Elena Martinková z POS.
Víťazov bolo viacero, no porazený či urazený neodišiel určite nikto.