LEDNICKÉ ROVNE. Sklársku školu absolvovalo počas šesťdesiatich rokoch mnoho žiakov. Viacerí z nich sa po rokoch vrátili aspoň na chvíľu. Neoživili sa im len spomienky. Mohli taktiež obdivovať šikovnosť súčasných študentov pri ich práci.
Súčasťou osláv bola tiež prehliadka školy i práce na novej dvojotvorovej vaňovej peci, ktorú predtým posvätil miestny farár. Pec dostala meno Mária.
Jediná na Slovensku
„Keď som asi pred šiestimi rokmi zvažoval pred výberovým konaním, čo budem robiť, ak sa dostanem na post riaditeľa školy, nemal som o sklárskej robote takmer ani šajnu. Dnes už viem, o čom je a môžem povedať, či sklárske umenie si ctím," hovorí riaditeľ školy Pavol Jaseň. Dodal, že v súčasnosti je škola jedinou strednou školou na Slovensku, kde žiaci získavajú sklárske vzdelanie. Študenti sa svojimi prácami nepredstavili len počas osláv. Školu reprezentujú i na rôznych výstavách na Slovensku či v zahraničí.
Bývalí žiaci a pedagógovia
Kuchyňa, ekonomika, upratovačky a aj vrátnici. To všetko mala „pod sebou" bývalá ekonómka a najstaršia zamestnankyňa Matilda Horečná. „Dnes je to už len spomienka, veď 26 rokov som už na dôchodku," prezradila.
V rokoch 1962 až 1965 sa za fúkača dutého skla učil Ivan Mierny. „Štvrťstoročie som bol vo fabrike, aby som sa vrátil späť. Učil som sedemnásť rokov, pred tromi som odišiel do dôchodku," povedal Ivan. Učiteľa v sebe nezaprel ani teraz, pretože hneď popísal rozdiely medzi starou a novou pecou.
„Mal som šikovných žiakov, väčšinou z nich boli dievčence. Ich lakte si vytrpeli svoje," zaspomínal si Ján Bajzík. Brusičov učil dvadsaťštyri rokov.
Spomienkam sa nevyhol azda ani jeden z účastníkov osláv. Veď v škole, či už v laviciach, za katedrou alebo v iných pracovných pozíciách, strávili nejeden rok. K nim pribudnú ďalšie. Nielen na oslavy. Viacerí z nich dostali za svoj prínos pre školu aj ocenenie.
