POVAŽSKÁ BYSTRICA. Fotografie Michaila Kondrova sa po výstave v Bratislave „objavili" na tri dni v aule obvodného úradu vďaka predsedníčke Zväzu Rusov v Považskej Bystrici Elene Hladkej. Jej motívom je metro a život v ňom.
Jednotlivé fotografie sú zachytené na klasickom filme. Ten sa dá na takéto diela podľa Michaila použiť ako jediný.
Film
„V metre fotím na film. Miniem ich niekoľko, no stále to nemusí byť ono. Neviem ako vy, ale ja moskovské metro milujem. So všetkými jeho nedostatkami. Jednoducho ho milujem a basta. A bolo by čudné, keby som v ňom nefotografoval, tým skôr, že to pravidlá používania moskovského metra nezakazujú. Na filme sa dá zachytiť aj niečo mystické, čo je okolo nás. Nevnímame to, necítime to, lebo sa ponáhľame," tvrdí autor snímok.
Zábery tak pôsobia ako pochody duchov. Telá a ľudia sú zachytené tak, akoby na sebe ležali, či bežali vo vzduchu, a nikto ich pritom nevidel.
Čo je na fotografiách?
„Nie sú to ľudia a budovy, ale pocity. Zvuky metra umocňovali počas vernisáže pocity, ktoré môžu mať cestujúci pri nástupe, keď vidíte napríklad iba ruky, náhliacich sa ľudí. Podobne ako život na pohyblivých schodoch, kde nedokážete registrovať ponáhľajúce sa potoky ľudí," tvrdí autor.
Ľudia dnes podľa Kondrova nedokážu vnímať v metre nikoho okrem seba samého. „Neviem, nikto nevie, kto kde je. Vidíte pred seba, pod seba, ale dopredu nie, každý rozmýšľa nad sebou. Nevšímate si ani to, kto sedí vedľa vás," dodáva.
Rozhodla náhoda
Myšlienka nafotiť Metromániu prišla náhodou. Michail fotí osem až desať rokov. „Videl som svoje, aj snímky známych. Napadlo mi nafotiť metro iným pohľadom. Vidíme všetko, no nevnímame nič. Všetko ide rýchlo," konštatuje Kondrov.
„Mám veľa fotografií. Sú na nich stanice, vozne, priechody a eskalátory, vchody a východy, a ľudia, ľudia, ľudia. Fotografoval som v rozličnom čase, s rôznymi fotoaparátmi, na film i digitál. Jednoducho som pozoroval, čo sa deje v rôznom čase dňa. Pre mňa je metro ako osobitná kniha života, stlačená čaša, polycentrický priestor. V krátkom časovom úseku sa niekedy odohrá toľko udalostí, že sa človek iba čuduje, ako sa mohol z tejto jamy vynoriť. No aj tak sa do nej spúšťa opäť a opäť," dodal Michail Kondrov.
