trickej priemyslovky Petra Sádeckého, ktorého spolujazdcom je tretiak na vysokej škole, budúci ekonóm Ján Luhový z Považskej Bystrice.
Z recesie projekt
Zostrojiť dvojbicykel bol môj nápad. Najprv to bola recesia, ale postupne, ako vznikal, som videl, že bude mať aj praktický význam. Staval som ho sám z dvoch bicyklov, iba pri zváraní mi pomohol ujo. Rodičia ma v tom podporovali, a tak som si z práce urobil maturitný projekt. V škole sa na to dávali zo začiatky neveriacky, ale majster, ktorý je tiež cyklista, mi pomáhal.
Prvú jazdu som mal doma v Malých Ledniciach na hlavnej ceste, kde sa dá vyvinúť slušná rýchlosť. Sám som išiel približne šesťdesiatkou, vo dvojici o dvadsať kilometrov za hodinu rýchlejšie. Bicykel ešte nemal druhé riadidlá a spolujazdec sa ma držal okolo pása, čo nebolo veľmi pohodlné.
Návrat do histórie
Tandemy majú dlhoročnú históriu, v minulosti sa ako prvé objavili v Anglicku, kde nahrádzali autobusy. Piati alebo šiesti ľudia si sadli na bicykel a chodili do práce. To ma inšpirovalo, aby som niečo podobné vytvoril doma „na kolene". Tandemy vyrába na Slovensku jedna firma, ale základný model je dosť drahý a stojí asi 3000 eur. V susedných Čechách, kde už majú tandemy dlhšiu tradíciu, sa dajú zohnať asi za tretinovú cenu.
Šofér a motor
Bez spolujazdca sa na dvojbicykli jazdí veľmi ťažko. S Jankom Luhovým, ktorý sa tiež venuje cyklistike, sme sa stretli na chate. Potvrdilo sa, že cyklistika spája ľudí. Zistili sme, že máme spoločné záujmy. Poznáme sa dobre, veríme si, čo je pri jazde mimoriadne dôležité. Prvý má starosti riadenie a prehadzovanie, druhý je motor, ktorý šliape, zvoní a ukazuje smer odbočovania. Dôležitá je vzájomná komunikácia, ktorá je jednoduchšia ako pri normálnom bicykli. Ak sa chcú dvaja cyklisti porozprávať, musia ísť vedľa seba. V našom prípade sa vôbec nemusím otáčať, pretože Janko sedí tesne za mnou a všetko dobre počuť. Verím ejeden druhému, a možno aj preto sa nám vyhýbajú pády. Musím si zaklopať, ale na tandeme sme ešte nespadli. S pádmi máme skúsenosti, lepšie je vedieť správne padať ako sa nechať prekvapiť a „rozbiť sa",
Viac fotografií na http://povazska.sme.sk/c/5171855/netradicny-dvojbicykel.html
Tatranské dobrodružstvo
Prvou väčšou akciou bol júlový výlet do Vysokých Tatier, kde s nami išiel na klasickom bicykli ešte jeden kamarát. Náš stroj bol poriadne dlhý, pretože k viac než dvom metrom dĺžky pribudol ďalší meter kvôli vozíku. Upevnený bol o sedlovku a viezli sme v ňom potraviny, spacáky a osobné veci, čo bolo viac než šesťdesiat kilogramov. Najprv sme cestovali vlakom do Popradu, odkiaľ sme prešli celé Tatry. Vyšliapali sme až na Sliezsky dom, čo bola poriadna fuška, najmä keď sme ťahali aj vozík. Na ôsmich kilometroch nás čakalo asi osemstometrové prevýšenie. Jazdilo sa nám dobre, všade nám mávali a fotografovali nás. Mali sme veľké šťastie, lebo presne v deň, keď sme tam dorazili, sa konalo stretnutie retro cyklistov. Všetci si prišli na svoje. My sme obdivovali historické kúsky a oni zasa obdivovali náš stroj.
Spiaci kolega
Ján Luhový pri jednej ceste pustil na zadné sedlo kamaráta a potom sa dobre spolu s Petrom na ňom zabávali. „Po dvoch dňoch v sedle sme boli všetci unavení. Odrazu som zbadal, že Petrov spolujazdec má ovisnutú hlavu a spí. Peťo si to všimol o chvíľu, keď zistil, že šliape sám. Ak by zaspal prvý, dopadlo by to veľmi zle. Druhý má viac výhod. Okrem toho, že musí poriadne šliapať do pedálov, môže si dať aj pivko."
Skvelý maratón
Obaja máme radi cyklomaratóny a veľkou výzvou bol pre nás Bratislavský cyklomaratón, ktorý sa jazdí na Železnej studničke. Trať bola pekná, konkurencia veľká, veď na štarte bolo viac než osemsto pretekárov. Darilo sa nám dobre a skončili sme v polovici štartovného poľa. V teréne je to zložitejšie ako na ceste, lebo sa horšie ide do zákrut. Keď predný brzdí, zadný musí prestať šliapať. Keď sme zohraní, dá sa to zvládnuť. Niekedy sa zdalo, že sa nevyhneme pádu, ale vždy sme to ustáli. Jazdilo sa dobre aj v ťažších úsekoch, kde jeden šliapal a druhý robil oporu nohou. Pri predbiehaní si viacerí pretekári pofrfľali, že to nie je fér, keď sme v presile.
Zahraničie láka
Po skúsenostiach s maratónom a Vysokými Tatrami chceme v roku 2010 vyraziť za hranice. V českom Lipníku sa chceme prihlásiť na maratón a na spoznávanie nových oblastí uvažujeme o Poľsku, ale páčila by sa mi aj Ukrajina. Nedávno som tam bol a zaujalo ma to.
Zúčastňovať sa budeme aj cyklomaratónov, ktorých neustále pribúda. Radi chodíme do Novej Dubnice, ale možností v okolí je veľa. Posledným je gulášový pretek vo Veľkej Čiernej, ktorý mal tento rok premiéru. Naša hobby kategória je fajn, prejdeme šesťdesiat kilometrov, dáme guláš, pivko a posedíme s kamarátmi. Pri výbere rozhoduje momentálna nálada, či chceme ísť obzerať krásne vrchy alebo len tak si vyraziť do Maďarska na dobré vínko.
