NOVÁ DUBNICA. Ocenenie za darovanie najvzácnejšej tekutiny dostalo dvadsaťštyri ľudí. Boli medzi nimi študenti, mladí začínajúci i takí, ktorí majú v darcovskej knižke zapísané desiatky odberov.
Darcovia za svoju dobročinnosť nedostávajú výraznú podporu od štátu, samosprávy nemajú tiež peniaze nazvyš. Mesto sa však novodubnických darcov rozhodlo aspoň symbolicky odmeniť a poďakovať sa im. „Nie všetci zdraví ľudia sú ochotní darovať krv. Asi by bola hanba, ak by sme pre tých, čo chodia takto pravidelne pomáhať, niečo neurobili. Spravili by sme to zrejme už dávnejšie, no mali sme problémy so získaním databázy," vysvetlil zástupca primátora mesta Miroslav Holba.
Kritériá výberu
Kritériom pre ocenenie však nebol čo najvyšší počet, ale pravidelnosť darovania počas posledných troch rokov.
„Problém bol v tom, ako vybrať tých najzaslúžilejších. Od určitého obdobia, keď darcovia získajú plaketu, sa na takýchto podujatiach schádzajú stále tí istí. Náš zámer bol tentoraz iný - chceli sme, aby sa stretli aj mladší darcovia. Tí, ktorí budú nasledujúcou generáciou a budú sa snažiť získať medzi svojimi rovesníkmi ďalších. Mali sme záujem odmeniť tých, ktorí sa za posledné tri roky stali pravidelnými darcami," ozrejmil spôsob výberu darcov Holba.
Pravidelní darcovia krvi sa stretli na slávnostnom zápise v obradnej sieni v Novej Dubnici.
Prinútiť k darcovstvu sa nedá
Najmladším spomedzi 24 oceňovaných bol 20-ročný Miroslav Hošták. Prvý raz sa odhodlal ísť na transfúznu stanicu kvôli krstnej mame, ktorá potrebovala takýmto spôsobom pomôcť. Odvtedy chodí pravidelne každé tri mesiace. „Spolu som bol už deväťkrát. Aspoň takto môžem pomôcť ľuďom. Podarilo sa mi už navnadiť dvoch známych. Jeden zo zdravotných dôvodov darovať krv nemohol, ale kamarátka chodí stále."
Vzor našiel Miroslav vo svojom otcovi, ktorého v tento deň tiež ocenili. „Na vojne pred 26 rokmi som daroval krv prvýkrát. Vtedy to vojaci bežne robili. Dnes sa snažím tiež chodiť raz za tri alebo štyri mesiace. Podľa toho, ako to práca dovolí. Poviem si, že to niekomu pomôže - nejakému dieťaťu alebo dospelému," hovorí Ivan Hošták.
Dôvod, prečo ľudia na transfúznu stanicu nechodia, je podľa neho strach z krvi a ihly. „Poznám veľkých chlapov, ktorých položí obyčajná ihla. Nie je to však nič nepríjemné, tých 15 minút sa dá zvládnuť. Motivovať ich môže to, ak ich krv bude potrebovať niekto známy. Avšak nikto nikoho nútiť nemôže, to sa nedá. Kto chce, ide sám."
Za krv osobná vďaka
Azda najznámejším darcom krvi v Novej Dubnici je Vincent Bezdeda. V darcovskej knižke má zapísaných úctyhodných 120 odberov. Aj u neho bola prvým podnetom vojenská povinnosť. Ako jeden z mála by si chcel na transfúznej stanici splniť sen.
„Túžim po tom, aby som sa pri odbere stretol so všetkými tromi synmi. Vtedy darujem krv poslednýkrát. Dvaja z nich už chodia, toho prostredného chceme dotiahnuť. Darovať krv sa dá až do šesťdesiatich rokov, takže pred sebou mám ešte najmenej 15 odberov." Syna Branislava, paradoxne, k darcovstvu nedotiahol otec, ale priatelia. „Zavolali ma kamaráti. V otcovi som však mal príklad."
Veľkou výhodou pri darovaní krvi je podľa darcov to, že zo vzorky krvi im zistia zdravotný stav. Každé tri mesiace sa tak človek uistí, či je zdravý. Vincent Bezdeda naviac hovorí: „Keď mi odoberú krv, omladnem a cítim sa lepšie. Je to aj vedecky dokázané."
Ocenenie z rúk viceprimátora Miroslava Holbu preberá 120-násobný darca krvi Vincent Bezdeda.
Nemajú žiadne výhody
Dôvodom, prečo ľudia nechodia darovať krv, je podľa neho to, že darcovstvo nie je dostatočne docenené a chýbajú optimálne podmienky.
„Mnohokrát ideme, až keď doslova horí a keď hrozí operácia niekomu z príbuzných. Myslím si, že darcovia by mali od štátu dostať nejakú výhodu, napríklad v podobe celoročnej permanentky na dopravu alebo športové podujatia." Už trikrát sa mu stalo, že krv daroval niekomu konkrétnemu. „Prišla po mňa sanitka. Neskôr sa mi pani, pre ktorú krv bola, prišla osobne poďakovať. Povedal som jej: „Babka, budete aspoň taká veselá ako som ja."
Pomôcť ako človek človeku
Viceprimátor Miroslav Holba o darcovstve krvi vie zo svojej skúsenosti. „Tiež som bol niekoľkonásobným darcom, kým mi to zdravie dovoľovalo. Raz sa mi pri odbere stalo, že mi povedali - bude to dlhšie trvať, ideme vašu krv baliť pre bábätká. Bolo to zvláštne. Myslím si, že celý tento skutok je o dobrom pocite a odovzdávaní skúseností. Darcovia to nerobia pre to, aby im tú krv niekto zaplatil. Potreba pomôcť ľuďom musí ísť zvnútra, je to o odovzdávaní. Strhnem kolegu v práci, priateľa možno niekde na diskotéke."
Holba tvrdí, že na to, aby bolo viac darcov krvi, chýba osveta. „Tej je vždy málo. Či už pri ochrane životného prostredia alebo pri darcovstve krvi. Rezervu vidím aj v možnostiach mobilných transfúznych služieb," dodal.
