POVAŽSKÁ BYSTRICA. Vo viac ako dvojhodinovej diskusii uviazlo rokovanie posledného mestského zastupiteľstva pri bode, kde sa riešila problematika odpadov. Poslanci nakoniec prijali zmenu uznesenia z mája, kde uložili na návrh Stanislava Haviara prednostovi Milanovi Novákovi spracovať a predložiť zámery komplexného riešenia nakladania s komunálnym odpadom v meste. Viacerí poslanci však po jeho zhotovení nesúhlasili s obsahom, chýbali im konkrétne riešenia. Za najspornejší považovali bod, kde sa hovorí o plánovanom energetickom zhodnocovaní odpadov.
Samosprávy však môžu mať pri vypracovávaní podobných zámerov problémy. Chýbajú totiž programy odpadového hospodárstva na úrovni kraja, celoslovenský program je neaktuálny.
Zmena uznesenia, stop spaľovni
Uznesenie z mája nakoniec poslanci na decembrovom zasadnutí zastupiteľstva zmenili a uložili dopracovať zámer. Do materiálu sa má tiež zapracovať, že mesto neuvažuje s výstavbou spaľovne. Zaviazali mestský úrad k tomu, aby nepodnikol kroky, ktoré by umožnili jej výstavbu. Do polovice januára musí mesto nájsť lokality pre umiestnenie centrálneho zberného dvora, zberných miest a kompostárne. Spracovanie koncepcie nakladania s odpadmi má zadať špecializovanej firme.
Chýba krajský program
Mesto sa pokúšalo spracovať zámer narábania s odpadom. Samosprávy by však mali mať programy odpadového hospodárstva. Nedostatočne je spracovaná problematika odpadového hospodárstva aj v územnom pláne mesta.
Nejde však len o pomalosť samospráv. Problém je v tom, že chýba ucelená koncepcia v rámci kraja. Obce a mestá nemajú potom pri spracovaní programov narábania s odpadmi z čoho vychádzať. „Program odpadového hospodárstva Trenčianskeho kraja nikde nenájdete. Neexistuje totiž. Nemali sme z čoho vychádzať. Mal sa spracovať program odpadového hospodárstva Slovenska na roky 2008 až 2013 tak, aby to bolo v súlade s programami Európskej únie. Zatiaľ nebol vydaný. Program, ktorý je dostupný na internetovej stránke ministerstva na roky od roku 2006 do roku 2010, nebol nikým zrušený, ale nie je aktuálny," vysvetľuje situáciu Peter Janík z Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne.
Problém je na ministerstve
Dodáva, že sa opakovane obracali na ministerstvo ako ďalej, lebo programy sú základnými dokumentmi. Riešili to v rámci pracovných porád, telefonicky aj mailom. „Na ministerstve životného prostredia je však exemplárny príklad striedania pracovníkov vyhadzovaných z politických dôvodov. Odišli ľudia, ktorí boli zapracovaní a mali perspektívu. Mali na starosti aj programy odpadového hospodárstva. Došlo k tomu, že minimálne rok či dva nemal kto organizovať ich vypracovanie. Následne sme ho nemohli vypracovať ani my," dopĺňa Janík.
Na poslednej porade dostali v novembri zamestnanci krajského úradu životného prostredia z Bratislavy odpoveď, že už je to na spadnutie. „Keď bude aktuálny slovenský program, budeme vedieť, čo robiť ďalej," doplnil Janík. Reálne vytvorenie vidí až koncom marca.
Majú ho, treba však aktualizáciu
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že platný program odpadového hospodárstva sa nachádza na jeho stránke. Nepopiera však, že potrebuje aktualizáciu.
„Ide o program na roky 2006-2010. Je to základný koncepčný dokument pre nakladanie s odpadmi na území Slovenskej republiky. Bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 118 z 15.februára 2006," uvádza sa okrem iného v stanovisku hovorkyne ministerstva Jany Kaplanovej. V stanovisku ešte dodáva: „Je potrebné zohľadniť vývoj európskej legislatívy týkajúcej sa odpadového hospodárstva a tiež súčasný ekonomický vývoj, ktorý poukázal na mnohé rezervy vo sfére odpadového hospodárstva. Ministerstvo pripravuje vyhodnotenie programu a zároveň zvažuje jeho aktualizáciu."
Neistota budí podozrenie
Hlavným problémom v Považskej Bystrici pri zostavovaní akejkoľvek koncepcie je obava z budovania veľkokapacitnej spaľovne. Obavy majú obyvatelia, aktivisti, poslanci aj podnikatelia. To aj verejne deklarovali. Z oficiálne dostupných dokumentov nie je jasné či sa s tým naozaj počíta, alebo ide len o fámy.
Prednosta obvodného úradu tvrdí, že budovanie spaľovne je v meste nešťastným riešením. To vyvoláva neistotu a podozrenia.
Nevhodná lokalita
Považská Bystrica má podľa Pavla Petríka na budovanie takéhoto zariadenia veľmi nevhodnú polohu. „Jednak je v údolí. Polovicu roka je tu inverzia, je preto veľmi nevhodne v takomto prostredí postaviť spaľovňu. Naviac, jedna aj druhá strana okresu Považská Bystrica sú v chránených prírodných územiach a chránených vodohospodárskych oblastiach Strážovské vrchy a CHKO Kysuce. Ide asi o 80 percent plochy. Bolo by ju teda možné postaviť len niekde v páse, kde ide diaľnica, železnica a kde sú domy. To zas nie je vhodné, aby sa tu nakladalo s takýmto množstvom odpadu, lebo tu bývajú ľudia a mohlo by ich to obťažovať.
Treba sa obrátiť na poslancov kraja
Aj podľa Petríka viazne narábanie s odpadmi tiež preto, že chýba aktuálny program v rámci Slovenska a následne i kraja. „Program odpadového hospodárstva v roku 2005 hovoril o tom, že sa vybuduje možno šesť veľkorozmerových spaľovní. Miesta neboli konkrétne v programe riešené, to mali určiť samosprávy v rámci krajov. Ak sa to má seriózne riešiť do budúcnosti, treba sa obrátiť na poslancov vyššieho územného celku, v prípade mesta Považská Bystrica Trenčianskeho samosprávneho kraja, aby to riešili. S ukladaním odpadov na doteraz fungujúcich skládkach je to totiž tak, že v okrese Prievidza končíme za dva roky, v okrese Handlová za rok a pol, v Trenčíne za dva roky, v Považskej Bystrici už sa skončilo, v Púchove sa bude skládkovať ešte možno dva roky. Ak sa má v rámci kraja budovať spaľovňa, musí byť pre ňu vyčlenené miesto v rámci územného plánu kraja, v časti odpadové hospodárstvo," hovorí Petrík.
Spojiť sa podľa neho môžu viaceré kraje. Na výstavbu takéhoto zariadenia, aby sa dalo postaviť podľa zodpovedajúcich technológií a aby bolo rentabilné, treba totiž kumulované prostriedky.
Čo treba riešiť urýchlene pri narábaní s odpadom?
Prednosta obvodného úradu životného prostredia Pavol Petrík hovorí, že obyvatelia Považskej Bystrice si musia uvedomiť, že momentálne niet kde veľké množstvo komunálneho odpadu skládkovať. A ak áno, tak veľmi draho. „Ide o ich peniaze, ako daňových poplatníkov. Preto musíme všetko, čo sa dá, znovu vrátiť do výroby a zhodnotiť, aby sme na skládku vyvážali čo najmenej. Odpad však pri takomto zámere treba triediť. Úlohou mesta je preto vytvoriť obyvateľom maximálne dobré podmienky," hovorí Petrík.
Čo treba urýchlene zrealizovať:
- projekt separovaného odpadu na komodity, ktoré boli navrhnuté - sklo, plasty, papier, biologický odpad, tetrapaky, hliníkové obaly, monočlánkové batérie,
- vybudovať centrálny zberný dvor, kde sa odpad dotriedi, vyčistí (treba mať tiež kontakty, aby sa dal vyviezť a zhodnotiť),
- vedľa zberného dvora by bolo najvhodnejšie vybudovať kompostáreň, aby sa rovno zhodnotil biologický odpad, ktorý sa bude separovať.
(BERKO)
