Dubničan Ján Švikruha má za sebou zaujímavý rok. Kým vo futsale sa mu darí, o čom svedčí reprezentačný dres a popredné miesto v extraligovej tabuľke strelcov, vo futbale je to naopak. Každú chvíľu je v inom mužstve čo na pohode nepridá.
Najlepšia sezóna
V programe Dubnica som už piatu sezónu. Trikrát sme boli druhí a vlani to bolo iba štvrťfinále. V tejto sezóne sa nám darí a opäť sme druhí. Ide to aj mne, ale „padať" do súperových sietí to začalo už v druhej polovici minulej sezóny. Hoci góly dávali Kozík, Grendel, Turza, nejaký pripadol aj mne. Od novej sezóny v našej štvorke Gremdela vymenil Bubenko a s Madrom a Staňom sa nám darí. Strávim viac času na palubovke, kopem štandardky. Potom ako som si vlani v zápase so Slovmaticom v snahe zabrániť gólu nárazom o žrď roztrhol zadný krížny väz so Slovmaticom roztrhol, pomohlo mi, že som nemusel na operáciu. Doktor doporučil posilňovanie stehien, ktoré mi spevnili a pomohlo mi to. Možno aj to má vplyv na strelené góly.
Skrytý talent
Mestskú ligu malého futbalu v Dubnici som hrával ešte ako dorastenec za mužstvo Pruhy, ktoré viedol známy tréner a hráč Ľudovít Baďura. Začínali sme tam so Stanom Turzom, ale neskôr ako hráč veľkého futbalu som už na mestskú ligu nechodil, lebo sme to mali zakázané a pokuty som radšej neriskoval. S futbalistami sme hrávali zimné turnaje, kde si ma všimol majiteľ Programu Vladislav Pavlikovský. Videl vo mne potenciál pre halu a dohodli sme sa.
Najlepší strelec Programu Dubnica.
Reprezentačné góly
V posledných rokoch boli v reprezentácii väčšinou hráči Slovmaticu. Z Dubnice sa tam dostali iba Gábor a Kozík. V minulosti som si zahral na turnaji troch v Česku, ale keď prišla pozvánka do Španielska, zamestnávateľovi začalo prekážať že hrám futsal. Prestali ma pozývať na zrazy. Po výmene trénera Slovenska som znova dostal šancu od pána Baču a zahral som si s hráčmi Slovmaticu Mikitom, Haľkom a Fehervárim, s ktorými inak hráva ich spoluhráč Várady, ale ten pre zranenie chýbal. Hralo sa mi dobre, hoci niekedy som sa zaplietol do ich nacvičenej kombinácie. Nič mi nevyčítali, skôr ma povzbudili. Rivalmi sme iba vo vzájomných extraligových dueloch. Sú to super chalani. Odohral som dva medzištátne zápasy s Poľskom. V Bratislave som dal dva góly a doma v Dubnici jeden. Na turnaji štyroch v Maďarsku, kde remizovali s Českom 3:3 a postúpili na penalty, som jednu premenil. Vo finále proti Maďarsku, ktoré sme po remíze 1:1 opäť vyhrali po penaltách, som si tri sekundy pred polčasom zvrtol členok a zápas nedohral. Tréner hodnotil vystúpenie ako vydarené. Vytkol chyby, aby sme sa poučili. Potešilo ma, že so mnou ráta aj na zápasy so Slovinskom. Verím, že ak sa bude dariť Programu aj mne, dostanem sa do nominácie na kvalifikáciu ME.
V reprezentácii skóroval Švikruha proti Poľsku.
Z kanoniera záložníkom
Z futbalom som začal ako osemročný po príchode z Trenčianskych Teplíc. Ako žiaci sme hrávali okresné súťaže, kde našimi najväčšími konkurentami boli Považská Bystrica a Púchova. V súbojoch proti slabším mužstvám išlo o to, kto nastrieľa viac gólov. Pamätám si na jeden zápas, ktorý sme vyhrali 18:0 a dal som ako stredný útočník osem gólov. Zo známejších hráčov so mnou nastupoval Peter Kiška, ktorý bol o dva roky mladší mladší. V doraste sme hrali III. ligu, až v poslednom roku môjho pôsobenia prišiel postup po II. ligy. Dnešní mladí hráči to majú lepšie, lebo hrajú I., prinajhoršom II. ligu a sú viac na očiach. V doraste ma kvôli nižšej postave preradili do zálohy, lebo mi chýbala priebojnosť.
Putovanie zostavou
Medzi mužov ma ako sedemnásťročného vytiahol tréner Vladimír Goffa, ktorého neskôr odvolali. Bojovali sme o postup a ďalšiu šancu mi dal Ivan Nemečkay. Hrával som pravidelne, darilo sa a výsledkom bol postup do najvyššej súťaže. Keď Dubnica o päť rokov znova postupovala v pamätnom domácom zápase proti Nitre do extraligy, krútil som vojenčinu v Martine. Po návrate nasledovala príprava pod trénerom Stanislavom Grigom, ktorý mi oznámil, že so mnou neráta a dodal, že mal by som ísť hrať do I. ligy. Nasledovalo hosťovanie v Rimavskej Sobote, na ktoré spomínam veľmi rád. Opäť tu bol tréner Goffa, a keď po niekoľkých kolách odišiel útočník Ivan Žiga, obľúbenec prezidenta klubu do Malajzie, dostal som šancu. Na kraji zálohy sa mi darilo a s rok hodnotím ako úspešný. Klub ma chcel na prestup, ale stroskotalo na peniazoch ň, a tak som opäť prišiel do Dubnice. Veľmi som si nezahral, maximálne polčas. Mrzelo ma, že aj keď sme na tréningoch makali, zvyšní hráči to flákali, lebo vedeli, že majú miesto v základnej zostave isté. Povedal som, si , že lepšie bolo hrať v R. Sobote I ligu, kde si ma vážili, ako nedostávať šancu v extraligovej Dubnici.
Reprezentácia a poháre
Veľkú šancu mi tréner Anton Dragúň, lebo som bol v širšom kádri novotvoriacej sa reprezentácie do 21 rokov, ktorá mala nadviazať na úspešnú Radolského družinu, ktorá sa prebojovala až na olympiádu v Sydney. Bol som na dvoch zrazoch, no necítil som sa tam v spoločnosti namyslených hráčov z Bratislava Košíc dobre, lebo chýbala dobrá partia.S Dubnicou som zažil úspešnú cestu pohárom Intertoto. Aj keď sme účasť vybojovali, v pohárových zápasoch dostávali šancu noví hráči. Proti Vasasu Budapešť som šancu nedostal, v II. kole proti tureckej Ankare vonku dvadsať minút a doma polčas. Proti anglickému Newcastle mi doma ostalo miesto iba na lavičke, ale v Anglicku som vybehol aspoň na štyri minúty. Aj keď sme vypadli po výsledkoch 1:3 a 0:2, herne mužstvo nesklamalo. Hrať v Anglicku pred 20 000 divákmi je obrovský zážitok. Veľký rozdiel sme pociťovali všade, od kvality trávnika až po ubytovanie.
Krajská súťaž
Keď nebolo miesto v extraligovom A mužstve, hrával som za Dubnicu B. V III. lige boli kvalitné zápasy Najprv sa hrávalo v Košeci, až posledný rok môjho pôsobenia na umelej tráve v Dubnici. S Ľubom Staňom sme boli najstarší, okolo nás len samí mladí chlapci. Vtedy sme skĺbili futbal s futsalom, čo sa prejavilo aj na kondícii, ktorá bola veľmi dobrá. Potom prišla ponuka z Borčíc, ktoré postúpili do IV. ligy. Mužstvo bolo výborné smnohými skúsenými hráčmi. Viacerí z nás - Kozík, Gábor, Decký, Turza, Staňo a ja sme hrali futsal za Program. K tomu dobrí hráči od Prievidze vytvorili s nami dobrú partiu. Herne sa darilo, no časom to upadlo. Po prestupe z Dubnice musel ísť futsal do úzadia. Na tréningy sme chodili štyria - piati a po každom zápase bolo zle najmä na mňa, že sa nedá sedieť na dvoch stoličkách. Chcel som ísť preč, a vhod mi prišla ponuka z Novej Dubnice na výmenu za Rumana. Odohral som polovicu sezóny, ale vtedy sa Borčice zlúčili s Lehotou pod Vtáčnikom.
Vpravo v drese Borčíc v IV. lige
Striedanie klubov
Po skončení hosťovania som mal byť hráčom Lehoty pod Vtáčnikom. Došlo k chybe a prestup bol neplatný. Musel som odovzdať registračku a v Lehote som nikdy nebol.
Potom prišla ponuka z Pov. Bystrice. Podpísal som zmluvu bez časového ohraničenia. Zo začiatku bolo všetko dobré. Tréningy som časovo stíhal, ale neskôr prišli problémy. Keď sa trénovalo skôr, nedalo sa mi odchádzať z práce. Napriek tomu ma tréner Kútny postavil. Po tom ako som dva týždne chýbal pre chorobu a opäť som hral, nepripadalo mi to fér kvôli ostatným. Na posledné dva zápasy som ani nešiel.
Zatiaľ posledným klubom Jána Švikruhu je Raven Pov. Bystrica.
Radostné Vianoce
Spomienky z detstva, keď som býval iba s mamou, nemám veľmi dobré. Teraz, keď máme štvorročného syn Erika, sú to aj pre mňa krásne sviatky. Kope do lopty a teší sa na moje zápasy, kam chodí aj s mojou manželkou. Počas týchto sviatkov si viem užiť pokoj, ale ťahá ma to zašportovať si. Hoci žena pochádza zo športovej rodiny, jej dedo bol známy boxer a ona bola mažoretkou, občas zahundre, keď si ideme s kamarátmi zahrať. Som veľmi rád, že mám dobré zázemie aj u svokrovcov a vďaka tomu stíham rodinu, prácu, futsal aj futbal. Pod stromček by som želal zdravie pre každého člena rodiny, ale aj pre spoluhráčov, aby sme konečne dohrali sezónu kompletní a získali titul. Chcel by som sa udržať v reprezentácii a možno prispieť k tomu, aby sa naša partia prebojovali na európsky šampionát.
