Článok pokračuje pod video reklamou
Breaker Jaro Michvocik by nám bol určite rozhovor radšej zatancoval. Hovoriť o sebe samom bolo utrpenie pre chalana, ktorý neholduje dlhému rozprávaniu a zdal sa trochu plachý. Ale zdanie často klame, každý má v sebe svojho diablika.
Spolužiaci zo Strednej odbornej školy strojníckej v Považskej Bystrici, kde bude Jaro tento rok maturovať, hovoria, že ani tohtoročný úspech ich kamaráta nezmenil. Jaro je stále rovnako skromný, ale pokoj je u neho vraj len zdanlivý. „Vie sa aj poriadne vytočiť, v tomto ste ho neodhadli," tvrdí jeden z kamarátov zo školskej lavice.
Niekde v jeho vnútri totiž drieme riadny chumáč emócií, ktoré vyplávajú na povrch hlavne pri tanci.
Úspech aj inšpirácia
Tento rok sa dostavil v živote mladého tanečníka prvý väčší úspech v rámci súťaže tanečných Majstrovstiev Európy IDO (International Dance Organization - Svetová tanečná organizácia) 2009 v Slovinsku. Jaro sa stal vicemajstrom a postúpil na majstrovstvá sveta do Poľska.
„Bola to fantastická skúsenosť. Všetko spáchala Peťa Baculíková z Centra voľného času, ktorá učí deti tancovať hip-hop a break dance. Najprv som absolvoval sériu súťaží na Slovensku, a potom som išiel na Európu. Na svetovú súťaž sme postúpili šestnásti. Bola to hlavne výborná skúsenosť. Mohol som porovnávať, ako tancujú iní, vidieť všetko priamo a debatovať, ako sa zlepšiť. Chcel som si čo najviac zapamätať. V Slovinsku bola napríklad mladšia kategória, ktorá tancovala oveľa lepšie ako ja. Tie decká boli fantastické. Veľa som načerpal," hovorí o súťaži Jaro.
Veľký úlovok - airtrack
Mladý tanečník si odniesol jeden veľký úlovok v rámci vlastnej choreografie.
„Tá výhra, druhé miesto v Európe ma potešilo. To je jasné. Ale ešte niečo. Bol tam jeden chalan, tanečník zo Slovinska. Vo svojom vystúpení predviedol jednu figúru - airtrack, taký zaujímavý premet na rukách. Skúšal som ju hádam pol roka sám a nedarilo sa mi. A zrazu som ju videl naživo, mohol mi to niekto predviesť, vysvetliť. Z toho som mal veľkú radosť. Je ťažké, keď musí človek na väčšinu toho, čo vie, krvopotne prichádzať sám, lebo nemá možnosť byť v centre diania. Na toto sú podobné súťaže výborné," hovorí zanietene, nie o svojom ocenení, ale o tanci, Jaro.
Dve roviny osobnosti
A odrazu sa v jeho neochote rozprávať niečo láme, akoby sme hovorili s niekým iným. Vo svete break dancového rytmu je tento chalan celkom iná osobnosť. Jarovia sú v Jarovi vlastne dvaja. „Je to asi tak. Moja povaha sa pri tanci mení. Čosi, alebo ktosi, sa vo mne zobudí, som iný človek," zdôveruje sa.
Prvé pokusy a stolík v kúte
Keď s tancovaním začal, nestrhlo ho to odrazu absolútne celého. Šlo to pozvoľna.
„Neviem, už si nepamätám. Nebolo to nejaké zázračné osvietenie. Len som videl muzikál v telke, páčil sa mi. Bol tam hip-hop a break dance. Povedal som si, celkom fajn a začal som to skúšať. Doma v obývačke, kde bolo zúfalo málo miesta a takmer to odniesol stolík. Ten potom často, keď neboli rodičia doma, putoval do kúta. Naši nerozumeli celkom tomu, čo robím, ale nič mi nezakazovali. Len to občas okomentovali, že zas nejaký úlet, či neviem robiť niečo užitočnejšie," spomína si na začiatky Jaro.
Škola a centrum voľného času
Neskôr začal chodiť do Súkromnej základnej umeleckej školy ku Kardošovcom. Bolo to fajn, ale vraj málo voľnosti. Potom sa dozvedel, že nejakí chalani tancujú v centre voľného času pod vedením Vlada Melúcha.
„Išiel som tam a bolo to. Tancovali sme ako Black Stars, neskôr MHD Crew, vystupovali na rôznych podujatiach. Potom sa niečo stalo. Asi každý potreboval ísť svojou cestou. Teraz tancujem sólo alebo s bratancom Robom Sokolíkom a Jurom Kubišom. Juro chodí na strednú odbornú školu strojnícku ako aj ja, len je prvák," hovorí Jaro o svojej ceste tanečným životom.
S kamarátmi počas tréningu v Centre voľného času v Považskej Bystrici.
Posilňovať, ale s mierou
Jaro hovorí, že pri breake dance treba mať výdrž a fyzickú kondíciu. Veľká sila je však niekedy na obtiaž. „Samozrejme, že figúry sú náročné na fyzickú kondíciu. Nie je však dobré veľa posilňovať. Aj ja som to zo začiatku robil, strácal som však švih a rýchlosť. Prišiel som na to, že najlepšie je posilňovať samotným tancom," radí Jaro.
Nejde len o náročné figúry
Kedysi v začiatkoch si tiež myslel, že čím ukáže viac náročných figúr, tým bude tanec lepší. Ale je to trochu inak. "Je jasné, že musíte vedieť aj veľa figúr, aby ste mali čo ukázať. Kvalitu však nerobí len to, či ukážete niečo zložitejšie ako iní. Ide skôr o súhru tanečníka s hudbou a dojme na divátka, ktorého treba absolútne strhnúť. Nemôže mať pocit, že čo robíte, je zložité. Práve naopak. Mal by nadobudnúť dojem, že hudba ja fantastická a zatancovať na ňu dokáže každý. Ten pohyb musí byť absolútne prirodzený. Pohybom musíte prerozprávať slová pesničky. A práve za touto osobitosťou prejavu je veľa driny," vysvetľuje podstatu úspechu Jaro.
Hip-hopová subkultúra v meste
Hip-hopová subkultúra sa v Považskej Bystrici podľa Jara prejavuje len v obliekaní. Tancuje, kreslí či dokonca spieva alebo píše texty len málo ľudí. Diskotéky sú o niečom inom.
Počas vystúpenia na podujatí Budík v Považskej Bystrici, kde majú možnosť ukázať sa mladí talentovaní umelci.
„V Považskej Bystrici prevažuje techno, disco a iné vecičky. A o nejakých tanečných súbojoch medzi brakermi - battloch, na verejnosti sa ani nedá hovoriť. Boli pokusy z PX Centra, ale rýchlo skončili už v začiatkoch alebo vôbec nevyšli. Iné je to už napríklad v Žiline, kde sa usporadúva viac takýchto akcií, sú to rôzne kluby mladých, čo v Považskej chýba. Tu sa niet veľmi kde ukázať. Zažil som jednu super akciu v Elam klube v Bratislave. Stretlo sa tam asi 40 breakerov, súťažili sme v battli 3 na 3. Porota bola z USA a malo to fantastickú atmosféru. Tu nie je na to priestor, ľudia a asi ani nadšenie," hovorí Jaro.
Tanca sa nevzdá
Tento rok Jaro maturuje a tancu sa chce venovať ďalej.
„Rodičia si mysleli, že ma to prejde, starí rodičia len krútili hlavou, tiež si mysleli, že to prejde. Ale mňa tanec stále drží. Čo budem robiť, keď skončím strednú? Chcem ísť na športovú vysokú školu do Bratislavy. A popri tom sa venovať tancu. Uvidíme, čo mi život prinesie, ale chcem ísť za svojím. Tanca sa nevzdám," tvrdí Jaro.
