Pani Anna pochádza z Visolají. Ako sedemnásťročná sa vydala do Slopnej, kde žije až doposiaľ.
Jej život nebol ľahký. Mala päť detí, z ktorých jedno zomrelo ako maličké. Spolu s mužom vychovávali štyri deti. Nie všetky sa však osláv dožili. Zagratulovať jej mohli už len dvaja synovia, vnúčatá a pravnúčatá.
Dala si aj prípitok
„Babka nevedela oddychovať. Pracovala celý život. Ešte v osemdesiatke s nami robila na roli," hovorí vnuk Martin, ktorý sa o babku stará už tri roky. Ešte donedávna ju mohli obyvatelia Slopnej vidieť, ako sa motká po dvore, pričom sa opierala o paličku. „Toto je moja frajerka," žartovala vždy o francúzskej barle, ktorá jej pomáhala pri chôdzi. Pri oslave storočnice však už iba sedela. „Nohy jej akosi vypovedali službu," vysvetľuje Martin. „Ale inak s ňou nie sú problémy. Dokáže sa sama najesť, napiť." A pani Anna, akoby na potvrdenie jeho slov, zdvihla kalíštek na prípitok s gratulantmi. „To má taký liek," smeje sa Martin.
Najlepšie boli babkine buchty
Zagratulovať oslávenkyni prišla aj vnučka Iveta. „Vždy mala rada kvietky," prezradila na svoju babičku, keď videla ako v ruke stíska kyticu. Zaspomínala si hneď aj na detstvo, keď im vypekala buchty. „Dobre varila i piekla. No buchty, tie boli najlepšie. Jednoducho babkine buchty." Škoda, že jej pravnúčatá už takéto spomienky nebudú mať. Pani Anna už buchty ani koláče už nevypeká. Radosť zo sedemnástich vnukov a tridsiatich štyroch pravnúčat však určite má.
Jazda v koči nebola
Keď Anna Križanová oslavovala deväťdesiatku, starosta Štefan Hrenák jej sľúbil, že pri oslave stých narodenín ju na koči dovezú do kultúrneho domu a spolu si na oslave zatancujú. „Škoda, že nemôžem tento sľub splniť, lebo zdravotný stav našej najstaršej občianky to už nedovoľuje. Tak sme jej prišli zagratulovať aspoň domov," povedal. Podľa jeho slov je najstaršou občiankou Slopnej. Stých narodenín sa veru už dlho v tejto obci nikto nedožil. Druhá najstaršia obyvateľka má deväťdesiatdva rokov.
