LÚKY. V poslednú januárovú sobotu bolo v lúčanskom kultúrnom dome opäť raz veselo. Stretli sa tu heligonkári nielen z Púchovskej doliny, ale poprichádzali aj z rôznych kútov Slovenska a susednej Moravy.
Veľký záujem bol aj zo strany divákov. Ich sa tiež zišlo neúrekom. Dokonca viac ako je kapacita sály. Aj keď niektorí prišli ešte s predstihom, mali problém nájsť si miesto na sedenie. Nikomu to však neprekážalo a všetci sa tešili na skvelé výkony účinkujúcich, dobrú zábavu a na stretnutie so známymi.
Úvod patril domácim
Po úvodnom príhovore starostu obce Antona Hrebíka, ktorý zároveň slávnostne otvoril deviaty ročník, už pódium patrilo členom folklórnej skupiny Javorník. Nechýbal ani známy hudobník Miroslav Štefánik a trúby, ktoré hlasnými fanfárami oznamovali začiatok podujatia. Potom zaznela originálna pieseň zložená pre stretnutie, ktorá patrila všetkým heligonkárom.
Prišiel aj „Michal" David
Jedným z vystupujúcich heligonkárov bol aj Miroslav Dávid zo Zubáka, ktorého omylom ohlásili ako Michala Davida. Tento Dávid však namiesto spevu predviedol hru na heligónke. Diváci malý omyl organizátorom odpustili, a potom už počúvali piesne v podaní Miroslava, ktorý sa vyznal, že je to jeho premiérové vystúpenie, keďže sa hre na heligónke venuje iba desať mesiacov. Svoju trému prirovnal k nervozite pred štátnicami. Divákom sa jeho výkon páčil a odvďačili sa mu veľkým potleskom.
Šoumeni z Lysej
Bratia Martin a Radovan Sieklikovci z Lysej pod Makytou to poriadne roztočili a už po niekoľkých tónoch si získali lúčanské publikum. Martin sa hre na heligónke venuje desať rokov. Jeho brat ho sprevádzal spevom a skutočne originálnym tanečným umením. K hudbe ich priviedol ujo, ale ako oni sami tvrdia, obaja sú samoukovia. Po skončení ich vystúpenia zaburácal sálou nadšený potlesk.
Súrodenecká rivalita
Súrodenci z Lysej neboli jedinými bratmi, ktorí sa zúčastnili stretnutia heligonkárov. Ďalšou dvojicou boli Jaroslav a Jozef Melicheríkovci z Hornej Marikovej. Hre na heligónke sa venujú už od svojich piatich rokov. Doma ich bolo deväť súrodencov, z toho päť bratov, a tak hudobný nástroj putoval od jedného k druhému. Podľa ich slov vždy medzi nimi vládla zdravá rivalita. Keď sa naučil hrať niečo jeden z bratov, hneď to chcel vedieť aj ten druhý.
So smiechom dodali, že skôr behali za zvukom heligónky ako za ženami.
Hrajú viac ako päťdesiat rokov
Medzi heligonkármi sa našli aj takí, ktorým tento hudobný nástroj učaroval už pred päťdesiatimi rokmi. Takým bol aj Štefan Šejdiger z Turzovky. S heligónkou sa mu spájajú mnohé nezabudnuteľné zážitky a život bez nej si už nevie ani predstaviť. Podobné stretnutia, akým bolo aj to v Lúkach, si nikdy, teda pokiaľ mu to zdravie dovolí, nenechá ujsť.
Hrával aj kravám
„Hrať na heligónke som sa naučil, keď som chodil pásť kravy. Možno im potom aj viac chutilo," nahlas zauvažoval Pavol Židek z Turzovky, a pokračoval: „Horšie bolo, keď som zaspal, kravy preskočili plot a už sa pásli v zemiakoch alebo žite," dodal so smiechom.
Záujem rastie
Záujem o podujatie rastie nielen zo strany heligonkárov, ktorých stále pribúda, ale aj zo strany nadšených divákov. „Už minulý rok bola plná sála. Teraz to vyzerá, že prišlo ešte viac ľudí. Priestory už nestačia, čo ma na jednej strane teší, na strane druhej neviem, kde sa o rok stretneme," dodal s úsmevom starosta Lúk Anton Hrebík.