Husacie perie bolo na „duchny" vždy najlepšie. Moderná doba „dáva do paplónov" iné materiály. Perie sa však drápe niekde naďalej. Aj takto sa dá spríjemniť čas a zaspomínať si na časy nie až také dávne.
Za dobré nápady sa vraj veľa platí, no tento košecký bol takpovediac, zadarmo. Niekoľko domácich operencov, „dobrý" čaj, občerstvenie a všetko, čo patrí k tradičným drápačkám. Čiže aj šišky či ozajstná muzika a mládenci. Ten prišiel síce najskôr iba jeden, no stál za to. Síce nie pod svoju „duchnu", ale driapať predsa len prišiel richtár.
Vraj na potenciu
„Kde je teplejšie, tam je aj potencia. Pod tými umelými paplónmi sa vraj stráca, tam zostane prd...,"smejú sa ženy a vzápätí sa pýtajú Radomíra Brtáňa, aké periny má doma on. „Zistil som, že vraj na zimu máme ozajstné páperové, na leto tie, čo pod nimi zostáva, však ste to povedali," tvrdí richtár. „Musí mať ozajstné periny, keď už čakajú," bráni mladého starostu Ľudmila Vetríková.
Fantastická partia
Pani Ľudmila je predsedníčkou Miestnej organizácie Únie žien Slovenska. Anna Palčeková chovala minulý rok doma kačky. „Mal som ich asi do päťdesiat, no nie vždy som perie odložila. Slovo dalo slovo, a s Ľudkou sme sa dohodli, že skúsime zavolať dievčatá na drápačky. Nápad sa ujal, a tak sme sa mohli stretnúť v klube dôchodcov," hovorí s úsmevom Anna Palčeková.
„Dohodli sme sa, a vidíte sami. Inak sme fantastická partia. Každý mesiac pripravíme nejakú akciu,. Už sme batikovali, varili aj piekli. Človek nie je tvor najmúdrejší, a tak by sa mal učiť po celý život," rozosmeje ženy v klube Anna Bugálová.
Spolu s druhou Aničkou napiekli viac ako stovku šišiek. Vraj ako občerstvenie, no a, samozrejme, pre muziku.
Tradície
Ako na správnych drápačkách, aj v Košeci, sa začali „preberať" občania. „Začneme starostom alebo farárom?" pýtali sa ženy. „Najskôr asi mnou, lebo o chvíľku pôjdem domov," tvrdil starosta. Akoby sa však dohodli, začali spievať. Akoby tušili, že spevom privolajú muzikantov. „Prišli sme ich skontrolovať, aby tu nerobili hlúposti," tvrdili chlapi z Košečanky, ktorí prišli „dievčatá" povzbudiť. Šišky máme na tanieri, čaj pod stolom, aby trošku vychladol, a lampáš si nájdeme sami," povedal Jaroslav Pagáč.
„Páralo sa všade, v takmer každom dome, kde mali husi, kačky. Dva týždne tam, dva tam. Chodievalo veľa ľudí, aby bolo skôr hotovo," tvrdí Ľudmila Vetríková.
„Bolo všetko. Oldomáš, klebety, muzika, všetko. Ak bol gazda bohatý, a zomrel, hovorilo sa, že boh vie, odkiaľ to nazhŕňal. Ak bol chudobný, a nemal nič, tvrdili, že ho nie je škoda, aj tak mal holý zadok!" zabávala spoločnosť Anička Bugálová.
Podľa jej slov sa už husi neoplatí chovať. „To viete, pôjdem s nimi cez cestu a zo životného dostanem za ne pokutu. Ale keď tadiaľ chodili niekoľko rokov kravy, nikomu to nevadilo," tvrdí a zvrtne reč opäť na páračky a nebožtíkov. „Aj s pohrebmi to tak bolo. Boli tri druhy. Ak niekto do kostola nechodil, mal trojku, jeden veršík. Ak chodil sem-tam, mal dvojku - dva verše. Tí poctiví mali jednotku a tri, niekedy aj štyri verše," dodala zabávačka.
Nepoznáte ma?
O tom, že košecké ženy sú za každú srandu, hovorí aj posledný maškarný bál, ktorý sa vrátil do dedinky po mnohých rokoch. Nikto nevie povedať, po koľkých. Zvíťazila maska šamana, ktorého nikto nespoznal. Na otázky neodpovedal, no napokon sa musel odmaskovať. Víťazom sa stala 74-ročná Irenka Vrábliková. „Masku mi dal syn, ostatné som našla na povale. Dalo mi to zabrať, všetko prešiť, no dopadlo to dobre. Dúfam, že nejako podobne dopadneme dnes aj my!" dodala pani Irenka.
