POVAŽSKÁ BYSTRICA. S novelou sa mohlo podľa komunálnych poslancov počkať, šitá je horúcou ihlou. Myslia si, že pre niektoré ustanovenia môže dochádzať k nezhodám. Došlo k zmene toho, čo už bolo zabehnuté a meniť to pred voľbami nie je dobré.
V posilnení kompetencií primátora či starostov vidia niektorí zásah do demokratického rozhodovania.
Obmedzenie demokracie
Rudolf Karas má výhrady voči novele zákona. Ide podľa neho o obmedzenie priamej demokracie. „Priamo sú volení poslanci rovnako ako primátor, a zastupujú občanov. Posilnenie právomocí primátora na úkor poslancov neprospeje podľa mňa veci. Je dobré, keď majú poslanci silnejšie kontrolné mechanizmy. Ak sa posilní len jedna strana, môže byť rozhodovanie rýchlejšie, ale nemusí to byť vždy v prospech ľudí. Dôležité pritom bude, aké morálne, vôľové a manažérske schopnosti má starosta alebo primátor. Ak sa nevydarí, hrozí, že budú škody," myslí si Karas. Podľa Ľubomíra Kuboviča mestské zastupiteľstvo nebude mať už toľko možností kontroly výkonnej moci. „Čiastočne sa vytratí z miest a obcí verejná kontrola krokov primátora," konštatuje Kubovič.
Jozef Kostelanský je presvedčený, že primátor sa stále bude musieť snažiť hľadať schodnú cestu v spolupráci so zastupiteľstvom aj po posilnení právomocí. „Ak má fungovať spolupráca zastupiteľstvo a primátor, musia sa vedieť dohodnúť. Aj keď sa jeho právomoc posilní, primátor, nech už je to ktorýkoľvek, nemôže bez zastupiteľstva veľa spraviť."
Popri právomociach treba aj vyvodzovanie zodpovednosti
Kubovič k posilneniu právomocí vedúcich predstaviteľov miest a obcí dodáva, že pre kontrolu ich zodpovednosti by malo dôjsť k novele trestného zákona. „Ten by sa mal vzťahovať aj na jednotlivé kroky starostu a primátora. Keďže sa obmedzí možnosť kontroly zastupiteľstvom, zodpovednosť primátora, čo sa týka právnej aj ekonomickej roviny, by sa mala stanoviť aj takto."
Organizačná štruktúra úradu, poslanec, primátor a občan
Jozef Keruľ vidí problém, okrem iného, v tom, že poslanci majú obmedzenú právomoc v oblasti schvaľovania organizačnej štruktúry úradu. Môže ich to obmedziť v komunikácii s primátorom a mestským úradom pri operatívnom vybavovaní čohokoľvek pre ľudí, ktorí si ich zvolili za svojich zástupcov.
Výhrady k obmedzeniu právomocí poslancov pri schvaľovaní organizačnej štruktúry má aj poslanec Babušík. „Vnímam negatívne, že sa zvyšujú právomoci starostu, a to pri poriadku odmeňovania zamestnancov obce, organizačnej štruktúre obce, lebo tieto priamo súvisia aj s rozpočtom danej obce, ktorý schvaľuje obecné zastupiteľstvo."
František Matušík hovorí, že k novele zákona by sa mali vyjadriť hlavne zákonodarcovia. „Poslancom samosprávy už nezostáva nič iné, len zmeny akceptovať. Zostáva mi len veriť, že nový primátor, nová samospráva bude zákon využívať v prospech občanov," hodnotí stav Matušík.
Bolo by dobré oddialiť účinnosť
Ľubomír Kubovič si myslí, že by bolo dobré oddialiť účinnosť zákona. „Apríl nie je dobrým termínom, lebo už teraz majú samosprávy niečo zadefinované v rámci pôvodného zákona. Neviem si predstaviť, ako sa teraz budú všetky „mestské zákony", ktoré prijalo zastupiteľstvo, opravovať vo vzťahu k primátorovi, organizačnej štruktúre mesta a podobne. Do komunálnych volieb je na takéto zásadné kroky veľmi malý časový priestor. Šťastnejšie riešenie by bolo, keby zákon vstúpil do platnosti od 1. 1. 2011."
Diferencované odmeňovanie poslancov
V zákone nie je poriadne dotiahnuté, ako sa bude stanovovať diferencované odmeňovanie poslancov, čo môže samosprávam spôsobovať problémy. „Neviem si dosť dobre predstaviť, ako sa budú stanovovať zákonné kritériá pre udeľovanie diferencovaných odmien poslancom. Obávam sa, že tu vznikne kameň sváru," myslí si Stanislav Haviar.
Pozitívom podľa neho je, že novela odporúča určiť najneskôr 90 dní pred voľbami rozsah výkonu funkcie starostu. „Tým, že sa už pred voľbami schvália nejaké pravidlá, ktoré musia nástupcovia predošlého zastupiteľstva a primátora rešpektovať, po voľbách nebude mať niekto možnosť špekulovať v prospech starostu či zastupiteľstva," dodáva.
