Majstra v písaní na počítači oslovilo, akí milí sú Číňania k návštevám

Jaroslav Zigo z Púchova študuje posledný rok v Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici. Vyniká v rýchlom písaní na stroji či počítači. Minulý rok sa dostal na medzinárodnú súťaž do Pekingu.

S jedným zo súťažiacich. Text bol podľa  Jara dosť ťažký.S jedným zo súťažiacich. Text bol podľa Jara dosť ťažký. (Zdroj: ARCHÍV JZ)

Písanie išlo Jarovi lepšie ako ostatným spolužiakom od začiatku. Svoju prednosť rozvíjal a prišli umiestnenia na súťažiach v písaní na čas. „Mal som predmet, ktorý sa volal kedysi administratíva a korešpondencia, ADK, teraz sa volá inak. Tam sa učíme aj písať. Najprv to bolo na mechanických strojoch, potom na počítačoch. Neskôr prišli základné hmaty, skratky, aby sme písali čo najrýchlejšie. Ako sme sa dostávali ďalej, zistil som, že mi to ide rýchlejšie ako ostatným. Podarilo sa mi už v prvom ročníku na "obchodnej" prebojovať na krajskú súťaž v odpise textu na čas, z čoho som mal veľkú radosť," opisuje začiatky Jaro.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Pomohol klavír, je to veget

Nikto ho k činnosti nedokopával, šlo o zábavu, relax. „Vždy som sa tešil, keď sme mali v rozvrhu ADK. Vedel som, že bude pohodička, veget. Trochu si poťukám do stroja, oddýchnem si. Bavilo ma to. Keď vám niečo ide, nepotrebujete, aby vás do toho nútili. Máte radosť z toho, že sa darí," hovorí Jaro.

Myslí si, že jeho prsty sú šikovnejšie možno aj preto, že ich odmalička trénoval. „Osem rokov hrám na klavíri. Je pravdepodobné, že mi to pomohlo. Aj tam je dôležitá technika hry, prstoklad. Mal som tréning na písanie," prezrádza Jaro.

Neveril, no stalo sa

Až do celoslovenskej súťaže v spracovaní informácií na počítači, ktorú absolvoval Jaro v treťom ročníku, nepočítal mladý študent s tým, že by mohol ísť na celosvetovú súťaž do Číny. Do poslednej chvíle tomu neveril. „Dozvedel som sa to až priamo na súťaži. Bol som stále trochu skeptický, lebo finančné prostriedky mi chýbali. Som vďačný škole, že mi pomohla zohnať financie a že sa našli aj sponzori. Inak by sa cesta nekonala. Keď som na slovenskej súťaži počul, že môžem ísť do Číny, hovoril som si - No to isto! Ja a Čína? To určite nehrozí. A nakoniec som tam bol," opisuje svoje pocity.

SkryťVypnúť reklamu

Text bol ťažký

Súťažných disciplín bolo na celosvetovej súťaži v Pekingu viacero. Jaro súťažil v odpise textu na tridsať minút. Každý účastník odpisoval vo svojom jazyku. „Na prepis sme dostali štrnásťstranový text, koľko prepíšete, toľko. Kritériom pre umiestnenie je 300 úderov za minútu. Za tridsať minút som mal tak 14-15-tisíc úderov. Na čisté údery sa to potom vydelilo troma, za každú chybu sa, samozrejme, strháva sto úderov dole," spomína si Jaro.

Trému už v deň súťaže nemal, ale text bol dosť ťažký. Veľa zátvoriek, čísel a veľkých písmen pri názvoch štátov, čo robí pri prepise problémy. „Spomalí to. Stretol som sa aj so slovami, ktoré som dovtedy neprepisoval. Aj to vás pri prepise zastaví, alebo urobíte chybu, čo zníži výkon. Už ako som sa umiestnil, tak som sa umiestnil, ale bol som spokojný. Len som cítil veľkú zodpovednosť. Vedel som, že doma čakajú na výsledok a nechcel som sklamať. A potom, dostal som peniaze a mohol som vycestovať. Aj to zaväzovalo," hovorí Jaro. Skončil nakoniec na desiatom mieste.

SkryťVypnúť reklamu

V Čechách majú lepšie zázemie

Jaro by sa chcel písaniu venovať aj ďalej na vysokej škole. „Viac ma láka štúdium v Čechách, lebo tam aj súťaž viac podporujú. Všetko majú pod palcom dvaja ľudia, pán Jaroslav Zaviačič a pani Helena Matoušková. Vytvorili program na učenie písania na stroji, neskôr na počítači ZAV. Českí študenti majú lepšie vstupy, môžu sa lepšie rozvíjať. Podporujú vlastne aj študentov pod 15 rokov. Česi majú v tomto smere veľkú výhodu, lebo majú vyvinutý skratkový systém. Niečo také ako stenografia, ale s tým rozdielom, že píšu na klávesnici. Napíšu len písmeno či tri a dopíše im to celé slovo. Sú v obrovskej výhode, lebo to zvyšuje rýchlosť. Určite nie je ľahké naučiť sa písať v skratkovom systéme. Dlhé roky sa však u nich tento softvér vyvíja, je tu tradícia, venujú sa tomu špecialisti. U nás niečo také, žiaľ, chýba," zasväcuje do tajov písania Jaro.

Len dvaja Slováci

Aj na súťaž do Číny išlo oveľa viac Čechov, niekoľko desiatok. Zo Slovenska len dvaja súťažiaci, z nich jeden bol práve z Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici.

„Pripojil som sa k osemdesiatčlennej českej skupine. Samozrejme, už predtým frčala komunikácia na facebooku, aby som sa s niektorými spoznal. Ale v podstate to boli úplne noví ľudia, ktorých som nikdy nevidel. Vďaka súťaži som spoznal aj veľa nových kamrátov. Iste, mal som určité obavy. O Číne a pomeroch v tejto krajine v súvislosti s režimom, ktorý tam vládne, sa hovorí všeličo, takže som mal zmiešané pocity, že tam cestujem. Veď som išiel na celkom cudzí, neznámy kontinent," hovorí Jaro.

Sú veľmi milí k cudzincom

Keď sa mladého muža pýtame na kultúru, pamiatky, výlety, len pokrčí ramenami. „Bolo krásne, nič podobné som zatiaľ nevidel." Čínsky múr, Chrám nebies, Zakázané mesto, ulice Pekingu a pohľad naň zo štyristometrovej vyhliadkovej veže... menuje mladík miesta, na ktorých bol, ale zážitky nerozvádza. Rozhovorí sa však o ľuďoch.

Na mladého Európana, Slováka, svojím správaním zapôsobili. „Rád by som sa tam vrátil pre to, akí sú v Číne ľudia. Pozerajú na cudzinca s veľkou úctou. Nie sú odmeraní, nevyvyšujú sa. Je tam dosť nízka kriminalita, v reštauráciách boli veľmi úslužní, usmievali sa, a človek sa cítil ako najdôležitejšia osoba. Veľmi sa nám snažili vyhovieť, ale problémom bola jazyková bariéra. Angličtina vám veľmi nepomôže. Niekedy sme sa dohadovali aj desať minút. Zbehlo sa ich tam potom viac, a nakoniec stál pri našom stole celý hlúčik. Neskutočne sa snažili, aby mohli s nami komunikovať, a vyhovieť nám," opisuje Jaro. Dodáva, že aj čínske dievčatá majú zvláštnu charizmu. „Vysmiate, veselé, pohodové. Žiadna zlá nálada, namyslenosť, odmeranosť," vyzdvihuje prednosti Číny mladý maturant.

Beloch je v Pekingu raritou. „Bolo vidieť, že belosi nebývajú častými hosťami. Boli sme pre nich vlastne trochu exotický zjav. Cudzincov je tam naozaj dosť málo. Keď som aj chodil po meste, videl som takmer samých Aziatov. Nie ako v Prahe alebo Londýne, kde sa miesia kultúry a rasy, každý druhý človek je iný. Oproti Pekingu je aj Bratislava neskutočne kozmopolitný svet."

Izolovanosť. Zámer či náhoda?

Jarovi je však ľúto, že nemal viac príležitostí poznať, ako tam žijú mladí ľudia. Dodnes nevie, či to bol zámer, že európski študenti boli trochu izolovaní od čínskych alebo náhoda. Na výlety chodili rozdelení do samostatných autobusov a ani na súťaži nemali veľa možností pre vzájomné stretnutia. „Možno vplyv režimu, neviem. Ale určitá izolovanosť bola. Bol som však krátko na to, aby som mohol stav naozaj zodpovedne posúdiť. Kamarát z Čiech sa stretol aj s ich veľvyslancom, a on mu povedal, že napríklad do novín sa nedostane všetko, vraj to kontrolujú, ako kedysi u nás. A kult osobnosti Mao Zedonga v tejto krajine cítiť. Ako bol v Rusku kult Lenina alebo Stalina. Na Námestí nebeského pokoja, keď sme šli do Zakázaného mesta, je jeho podobizní dosť. Nájdete ho aj na bankovke každej meny. Väčšieho, menšieho, v rôznych farbách," hodnotí s úsmevom na perách Jaro.L

Peking - mesto kontrastov

Jaro hovorí, že Peking je obrovské, moderné mesto s množstvom výškových budov. Má však aj druhú tvár. „Keď zájdete do bočných uličiek, je dosť špinavo a chudoba. Vytvára to kontrast s modernými obchodnými a finančnými centrami a sídlami rôznych úradov a organizácií. Panelákové sídliská sú na okraji. Domáci bývajú v typických chatrčkách, ktoré volajú hutong," hovorí Jaro.

Kontrasty sú aj v doprave. Na jednej strane prepychové autá a na druhej rozhegané, preplnené autobusy, aké u nás poznáme ešte zo socialistických čias.

Na chute by si nikdy nezvykol

Pre mladého chlapa, ktorý potrebuje veľa jesť bola návšteva Číny aj o veľkom sebazapieraní, čo sa týka jedla.

„Jedlo v čínskych reštauráciách sa veľmi líši od čínskych reštaurácií, ktoré sú na Slovensku. Vždy som sa poriadne "nadopoval" jedlom ráno v hoteli, tam bolo ešte európske menu, aby som potom celý deň vydržal. Musel som si vytvoriť zásoby. Obed a večeru som si už kupoval. Majú veľmi zvláštne chute. Veď uznajte. Sladké mäso? Na to sa nedá zvyknúť. A boli tu aj iné zvláštne chute, ktoré by ste na Slovensku ťažko hľadali. Nedá sa to opísať. Tešil som sa domov na slovenské jedlo, nemohol som to premôcť. Keď ste si aj objednali v čínskej reštaurácii kuracie mäso podľa obrázka, a tešili ste sa naň, nedoniesli vám mäso. Len obrovské chrumky, ktoré mali mäso pripomínať," spomína problémy so stravou.

Jaro išiel do Číny aj s tým, že poskúša kadečo. No už pri „obyčajnom" jedle mal problém čo-to zjesť, neodvážil sa preto experimentovať. „Na zaujímavý pokus sa dalo nahovoriť jedno dievča a jej kamarátky. Objednali si v reštaurácii psa. Je to normálne a vraj dobré. Aj ja som sa chystal na chrobáky, morské potvory, ale nakoniec ma to rýchlo prešlo. Stačilo mi sladké mäso," smeje sa Jaro. Uvedomuje si, že z Číny a zo sveta poznal len malinkú odrobinku. Písaniu sa však mieni ďalej venovať, a dúfa, že niečo podobné sa ešte zopakuje.

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 23 186
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 768
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 939
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 357
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 305
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 894
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 633
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 195
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 446
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 284
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 375
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 313
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

V príprave sa Sedmerovec stretol aj s dorastom Dubnice.

Pred začiatkom odvetnej časti oblastnej 8. ligy ObFZ Považská Bystrica sme nazreli do príprav Sedmerovca, Ilavy, Pružiny, Bodinej, Jasenice, Vrchteplej, Lednice, Kvašova B a Ilavy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Ikonický roštový chodník cez mokrade.

Historický park v Lednických Rovniach patrí na Slovensku k najkrajším.


  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 195
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 446
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 284
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 375
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 313
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu