DUBNICA NAD VÁHOM. „Moje práce chcú obsiahnuť široké dimenzie pocitov dnešného človeka. Vesmír ako nekonečnosť a súčasne ako priestor pre ľudské výskumy, svet ako tajomstvo, ale aj ako vedecky definovaný predmet skúmania prírodných vied. Svet človeka ako moment nekonečnosti a nekonečnosť v momente." Týmito slovami ohodnotil svoje diela výtvarník Jozef Kurjak.
Pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín je v mestskom dome kultúry inštalovaná výstava obrazov, ktoré predstavujú prierez tvorby tohto významného umelca.
Vernisáž v slzách
Na vernisáži sa stretli obdivovatelia Kurjakovej tvorby, jeho priatelia, známi a najbližšia rodina. Nechýbala ani manželka Gizela, ktorá si na manžela s láskou zaspomínala. „Nepoznala som lepšieho človeka, akým bol môj muž. Až teraz si uvedomujem, že pri tom, ako tvoril tieto nádherné obrazy, sa príkladne staral aj o rodinu."
Svoje sedemdesiate narodeniny oslávil výstavou. Rovnakým spôsobom chcel osláviť aj 75. narodeniny. Výstavy sa však už nedožil. Dubničania a celá výtvarná obec sa s ním navždy rozlúčili na konci minulého roka.
Bol robotníkom štetca
Obrazy na výstavu, ktoré mali zobrazovať prierez celou výtvarníkovou tvorbou, pomáhala vyberať umelcova manželka. Pri ich inštalácii pomáhali tri maliarove dcéry a na slávnostnej vernisáži, okrem iných, vystúpila aj pravnučka Jozefa Kurjaka Laurinka.
Spisovateľ Vlado Koštial raz povedal: „Bol vždy poctivým človekom, bol robotníkom štetca, netúžil nikdy po veľkom bohatstve a aj z toho, čo mal, sa vedel rozdať. Mestu bude chýbať jeho tvorivé srdce, duša bohéma a mimoriadna umelecká pracovitosť."
Bohatá činnosť
Jozef Kurjak sa nevenoval iba maľbe obrazov a perokresbám. Navrhol a realizoval aj mnohé diela, medzi ktoré patrí napríklad uvítací mestský znak pred vchodom do mesta Dubnica nad Váhom, Dom smútku v Novej Dubnici a Dubnici nad Váhom.
