BOHUNICE. Potrebné rozhovory k článkom sme absolvovali vo štvrtok v Pruskom a okolí, a tak sme vedeli, že voľba na miesto, kde budeme hľadať čitateľov, padne na blízke obce.
Neveľká dedinka za Pruským nám „dovolila nájsť" výhercu na prvý šup. Pani Júlia je na dôchodku. Nevie koľko rokov, no noviny kupuje v neďalekom obchode.
Choroba Júlia Chovancová býva v domčeku, ktorý susedí s domom jej ďalšej rodiny. „Ešte prednedávnom som pracovala aspoň štyri hodiny. Potom mi schválili celý invalidný dôchodok. Mám coxartrózu. Neraz sa zasmejem, že mám tri nohy," ukazuje nám pani Júlia palicu. Tá jej pomáha pri chôdzi.
„Rada som jazdila na bicykli, no boľavé nohy mi to dnes už nedovolia," usmieva sa výherkyňa. Ak sa dá a má čas, zájde aj do klubu dôchodcov a ZŤP. Jej radosťou sú vnúčence.
Spomenie si na časy, keď žil jej manžel, bolo vraj veselšie.
Noviny „Naozaj neviem, kedy som ich začala kupovať. Bolo to dávno, veľmi dávno. Ani som nepomyslela, že by ste sa zastavili u nás. Rada si prečítam najmä to, čo sa deje v okolitých obciach, pozriem si bábätká či dospelých. Noviny kupujem aj vďaka prehľadnému televíznemu programu," dodáva pani Júlia.
Vnúčence Počas našej návštevy u Chovancovcov robil spoločnosť starej mame vnuk Damián. „Mal zapálené priedušky. Dcéra i jej manžel pracujú, takže mi ho tu nechali. Keď sa budú vracať z roboty, vyzdvihnú si ho. Najradšej by som si ho tu nechala, no už sa teší domov.
Chlapča sa usmeje a ukazuje aj niekoľko starých čísiel novín. Tvrdí, že so starou mamou je sranda. „Chodieva ku mne aj vnučka, ale tá už má iné záujmy. Veď má pätnásť!" Zato s vnúčikom sme občas ako v kabarete. Milujem staré pesničky, dychovku a folklór. Damián mi zahrá na varhanoch a ja sa pripojím," dodáva pani Júlia. Vnuk pokýva na znak súhlasu a potvrdí, že babka je dobrá speváčka.
Otáča však debatu inde. „Chcem byť čím skôr zdravý. O chvíľu bude veľká noc, a ja chcem prísť starú mamu vyšibať!" tvrdí usmiate chlapča.
Ako vo filme Chceme odovzdať starej mame dvadsať euro, lenže Milan zabudol, že peniaze minul v lekárni. Dohodneme sa, že ich necháme netere Helenke, ktorá pracuje ako zdravotná sestrička v Pruskom. Lenže pri náhlom odchode zabúdame na to hlavné, odfotiť výherkyňu.
Pomáha nám náhoda. Náš kamarát Peter Pecuš z Obecného úradu v Pruskom pani Júliu odfotí a snímku nám pošle e-mailom.
Naša súťaž st 25;le pokračuje. Ak chcete vyhrať, stačí kúpiť posledné číslo a čakať na šťastie. To sa k vám môže prikloniť, ak pôjdeme o týždeň možno okolo vás.
