Článok pokračuje pod video reklamou
NOVÁ DUBNICA. Malí Novodubničania sa v predstihu pripravovali na veľkonočné sviatky. Inšpiráciu čerpali počas tvorivých dielní, ktoré pripravili novodubnické školy. Okrem dielní tu mali ľudia možnosť zásobiť sa tradičnými veľkonočnými výrobkami aj modernými ozdobami, a takisto nechýbali domáce čipkárky.
So zimou sa obyvatelia mesta rozlúčili prostredníctvom súboru Dubinka, ktorý v symbolickom potoku utopil Morenu.
Na Veľkú noc nesmie chýbať korbáč
Dvadsaťcentimetrové, ale aj metrové korbáče vyrába Jozef Smolka. „Keď sa na ne pozriete, tak sú ako rozkvitnutá záhrada,“ ukazuje. A naozaj, vyrába korbáče z pestrých vŕbových prútov – zelených, žltých i červených. Ich výroba však nie je iba výsadou chlapov, pri stole sa pristavovali aj dievčatá. „Keď je niekto šikovný, naučí sa techniku a zvyšok je o zručnosti. Ja im vždy vysvetlím, že osem prútov najskôr treba rozdeliť na polovicu a ukážem presne, ako ich zapletať. Je jedno, či je to ľavák alebo pravák.“
Jozef Smolka o sebe tvrdí, že vyrastal ako „dedinské chlapčisko“, pretože pliesť korbáče sa naučil už ako štvorročný. Ich výroba je sezónnou záležitosťou, pred Veľkou nocou ich vie urobiť aj 900. Vraví však, že tradícia akosi upadá, pretože vlani až tak na odbyt nešli a asi tristo skončilo v koši.
Čaká na inšpiráciu
Okrem korbáčov je azda jednou z najdôležitejších vecí, ktoré nemôžu na veľkonočnom stole chýbať, kraslica. Spôsobov, ako škrupinku ozdobiť, je veľa. Tradičnou je napríklad technika vyškrabovania, a tej sa už pätnásť rokov venuje Jana Okuliarová. Stôl mala plný farebných husacích vajíčok, ktoré vyzdobuje hlavne kvetinovými a ornamentálnymi motívmi. No pozornosť pútalo aj najväčšie vajce, aké vôbec môže byť – pštrosie. Pani Okuliarová sa priznáva, že už tri roky plánuje, ako ho vyzdobí. „Nosím ho ukázať deťom na výstavy. Stále čakám, že ma kopne múza a konečne ho ozdobím.“ Vyzdobiť vajíčko vyškrabovaním podľa jej slov trvá zhruba dve až tri hodiny. Kým sa to však človek naučí, zaberie niekedy aj dva-tri roky. „Keď idú ľudia okolo, tak sa nadchýnajú, aké je to krásne, pýtajú sa, ako sa to robí. Skrátka to pohladí oči. Ja však vajíčka nepredávam. Je to nezaplatená robota, a tak ich radšej darujem.“
Od tradičného k modernému
Hneď vedľa Jany Okuliarovej učila dievčatá aj chlapcov študentka Natália Šedíková technike quillingu, čo v preklade znamená vyrábanie cievok. „Pri tejto technike sa tenké pásy papiera našúľajú na špajdľu. Takéto kolieska sa potom postláčajú a viaceré sa k sebe polepia do tvaru kvietkov alebo ornamentov. Nie je to vôbec ťažké,“ vysvetľuje Natália. Deti si tieto kolieska lepili na vajíčka, čím vznikali zaujímavé plastické útvary.
Každý rok niečo nové
Nápadov a techník na veľkonočnú výzdobu bolo oveľa viac. Každá bola niečím iná, dokázala deti i dospelých zaujať. Potvrdil to i Ľuboš Valt. „Deti sa chcú stretnúť s kamarátmi, sú pri tom také bezprostredné. Preto sem chodíme každý rok. Syn si tu vždy niečo nájde, je to preňho zážitok. No a mne sa tu najviac páčia tradičné ľudové remeslá, a to, že sa tu prezentujú všetky školy. Pre nás je Veľká noc skrátka rodinný sviatok.“ MARTINA MATUŠKOVÁ
