POVAŽSKÁ BYSTRICA. Známy autor kníh Hrobľa plná zlata, Meč slepého rytiera či Púchovských povestí nenechal bez odpovede ani jedinú otázku. „Veľa námetov som čerpal zo svojho rodiska, ale množstvo povestí bolo aj z iných lokalít trenčianskeho regiónu. Záujem o povesti vzbudila vo mne moja matka, ktorá chodievala na páračky peria, či trepanie konope," porozprával deťom o svojich autorských začiatkoch či inšpirácii .
Bude mať pokračovateľa?
Milanovi Húževkovi bol vzorom Jozef Cíger-Hronský. „Najmä pre jeho prekrásny a plastický spôsob rozprávania," prezradil. Bohatým zdrojom pre neho boli rozprávania starých furmanov, ktorí si medzi sebou rozprávali pravdivé aj neuveriteľné zážitky.
„Prvú povesť som napísal ako 33-ročný a dnes ich mám na konte viac ako tristo. V „šuplíku" mám mnoho ďalších. Problémom však je, že tí, ktorí mi ich kedysi rozprávali, už nežijú, a tak nemôžem získať ďalšie podrobnosti. Bol by som nerád, ak by sa nedostali medzi čitateľov. Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, chcem písať ďalej, a verím, že raz v mojich šľapajách pôjde vnuk," doplnil autor.
Teší ho záujem o knihy
Potešil ho aj záujem detí o vlastnú tvorbu, ktoré pod vedením Evy Žibrúnovej vytvorili vlani vlastnú knihu. Po besede Milan Húževka podpisoval deťom novú knihu povestí Hajtman Zeleného vrchu, kde sú povesti z celého Slovenska. „Nie je to zatiaľ moje posledné dielo, rozpísané mám Trenčianske povesti a Babony pruštianske," prezradil Húževka.
