POVAŽSKÁ BYSTRICA. V nocľahárni prespávali hlavne ľudia, ktorí sa do problematickej situácie dostali pre alkohol či návykové látky, alebo nemali pracovné návyky, nedokázali si udržať rodinu a vzťahy. Vyskytli sa však aj prípady ľudí, ktorí nemali v živote šťastie.
Zariadenie splnilo, podľa vedúcej sociálneho útvaru mesta Janky Dudoňovej, aj určitú preventívnu funkciu pri riešení sociálnych problémov ľudí, ktorí by mohli skončiť ako invalidi a mesto by muselo zabezpečiť celodennú starostlivosť o nich. Vďaka prevádzke nocľahárne je týchto prípadov menej a samospráva tak ušetrí.
Výhody nocľahárne pre samosprávu
V meste je podľa Dudoňovej viac ako štyridsaťdva ľudí, ktorí využili možnosti zariadenia. Okrem prístrešia tu mali ľudia zabezpečenú aj hygienu a lekársku starostlivosť.
„Poďakovanie patrí aj obyvateľom mesta, ktorí nosili pre ľudí v zariadení oblečenie či stravu. Je dôležité, že ľudia bez domova mali kde ísť, prenocovať v teplom prostredí. Keby sme nocľaháreň nemali, nevedeli by sme, čo robiť s týmito ľuďmi. Keď sú v ohrození života, nemocnica ich zoberie, stabilizuje, a potom prepustí. Ďalej je podľa zákona povinná sa starať samospráva," vysvetľuje.
Pre samosprávu je podľa jej slov nocľaháreň lacnejšia, ako starať sa o takéhoto obyvateľa mesta až vtedy, keď je vážne ohrozený jeho život a má trvalé následky na zdraví.
„Keď funguje zariadenie, náklady samosprávy na sanovanie prípadov, ktoré končia v nemocnici, sú nižšie. Takíto ľudia sú často odkázaní na celodennú starostlivosť a nikoho nemajú. Aj teraz riešime konkrétny prípad muža. Museli sme objednať miesto u neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, lebo naše zariadenie máme obsadené. Zo zákona musíme za neho uhrádzať asi 260 eur mesačne," uvádza konkrétny príklad Dudoňová.
Niektorí si môžu za stav sami
Do nocľahárne v meste chodia väčšinou ľudia, ktorí sa rozviedli, a prišli o možnosť ubytovania, alebo prišli o byt vďaka podvodu, prípadne alkoholici a narkomani, ktorí neboli schopní platiť byt. Ak sa napríklad posledná skupina ľudí ocitne na ulici, ich závislosť sa ešte znásobuje. Iní sa zase práve tu dostanú k alkoholu a návykovým látkam. S takýmito obyvateľmi majú v zariadení často problémy.
„Viackrát sme museli zavolať aj mestskú políciu, aby urobila poriadok. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sa takýto agresívny človek chcel vyvŕšiť na niekom niekde na ulici. Tým, že dávame ľuďom priestor v nocľahárni, pomáhame nepriamo aj ostatným občanom," tvrdí Dudoňová. Dopĺňa, že výhodou pre občanov je aj to, že títo ľudia sú čistí a pod lekárskym dozorom.
V nocľahárni mali však aj mladých ľudí, ktorí vyšli z rodín, kde dostali negatívny vzor. „Tí za svoju situáciu nie sú celkom zodpovední," vysvetľuje vedúca oddelenia.
Mali v živote smolu
Zariadenie využívali na slušné prenocovanie aj ľudia, ktorí mali prácu a do zlej životnej situácie sa dostali, lebo mali smolu.
„Mali sme prípad dvoch manželov. Vôbec nepili. Ich pôvodné manželstvá sa rozbili, prišli o strechu nad hlavou. Našli sa, a začali spolu žiť, snažili sa zamestnať. Vycestovali za prácou do Írska. Našli ju obaja, ale mali smolu. Žena ochorela, dostala cukrovku. Štyrikrát do dňa si musí teraz pichať inzulín. Všetky peniaze, ktoré sa im podarilo v zahraničí zarobiť, tam nechali za lekára. Keď sa vrátili, nemali nič. Nemohli za svoj stav, mali jednoducho smolu. Sú to seriózni ľudia, ktorí si aj tu našli prácu. Len boli bez prístrešia. Využívali možnosť prespať v nocľahárni," spomína konkrétny prípad.
Manželia sú podľa nej stále zamestnaní, avšak ich zárobok je malý. Našli si podnájom, no nemajú z čoho zaplatiť zálohu, ak ho chcú získať. Po tom, čo prestala nocľaháreň fungovať, budú mať problém s nocľahom a aj prácou. Hlavne takýmto ľuďom by na nový štart do života podľa Dudoňovej pomohlo, keby bola v meste celoročná nocľaháreň.
Náklady na prevádzku a príspevok štátu
Na prevádzku nocľahárne, ktorá fungovala v Strojárenskej štvrti od 1. novembra do 31. marca, vyčlenilo mesto z mestského rozpočtu 21-tisíc eur. Bezdomovci mali zabezpečený nocľah bez stravy, hygienu a lekárske prehliadky. „Veľká časť financií by sa mala samospráve vrátiť zo štátnej kasy po monitoringu, ktorý cez Združenie miest a obcí vykonával štát," dodáva Dudoňová.