BUDAPEŠŤ. V tomto roku sa jej zúčastnili i dvaja zástupcovia zo Slovenska Pavol Smatana a Ján Galbavý z Poľovníckeho združenia (PZ) Tiesňava Pov. Teplá.
Obaja si vo vábení počínali skvelo. Pavol si z Maďarska odniesol strieborný pohár a Jánovi uniklo tretie miesto len o vlások. Na Fehove sa v tomto roku potvrdilo, že priestor dostáva aj mladá generácia. Pavol a Ján sa podobných súťaží zúčastňujú aj na Slovensku.
Iné kritériá
„Maďari vyžadujú dosť konkrétne rozobratie jednotlivých disciplín," hovorí Pavol Smatana. „Napríklad u nás je víťazný ryk jeleňa, ktorý sa vyhráža sokovi. V Maďarsku je to víťazný ryk jeleňa, ktorý beží za porazeným sokom.
Aj hlasový prejav jeleňa sa v mnohom líšil od našich požiadaviek. Na súťaži všetci robili všetko. U nás sa buď losuje, alebo si súťažiaci môže vybrať, akého jeleňa bude ručať - starého či mladého. Tam sme mohli ručať kombinovane. Nebolo presne dané, či má byť jeleň starý alebo mladý," dodáva úspešný člen poľovníckeho združenia Tiesňava.
Objektívne hodnotenie
Hoci Jánovi Galbavému uniklo tretie miesto len o vlások, s hodnotením Maďarov bol spokojný. Podľa neho bolo hodnotenie objektívne, a na vysokej úrovni.
„Boli až piati rozhodcovia a od seba ich delili kabínky. Jediné čo videli, boli čísla. V skutočnosti nehodnotili ľudí, ale len hlasový prejav jeleňa," skonštatoval.
Tréning - skúška nervov
Každému úspechu predchádza dlhý tréning. Trénovať ručanie je vždy trochu špecifické.
Doma pred zrkadlom je to pre rodinných príslušníkov skúškou nervov. Aj preto chodia Pavol a Ján trénovať najradšej do lesa. Vyhľadávajú odľahlé miesta, kde nerušia ostatnú zver a neprivábia dravcov, ako je vlk či medveď. Čerstvý zážitok má práve Ján Galbavý, ktorý pri nedávnej prechádzke lesom uvidel vo Vrtižeri troch vlkov. Jedného z nich našli neskôr zrazeného na diaľnici pri Plevníku. Aj kompetentní usúdili, že ide naozaj o vlka.
Vzor hľadajú v prírode
Pre ozajstného poľovníka je jelenia ruja niečím vzácnym a nezabudnuteľným. Inak to nebolo ani v prípade našich dvoch súťažiacich, ktorí chodili do lesa počúvať jeleňov už ako malí chlapci. Pavol so svojím otcom vydržal čakať na jeleňa aj niekoľko hodín. Najskôr iba načúval, no postupne zvuky napodobňoval, až ich priviedol k dokonalosti. Pochváliť sa môže nielen víťazstvami v minulom i v tomto roku, ale aj prilákaním dvoch jeleňov priamo na mušku poľovníkom. Ján začal s touto netradičnou záľubou až po skončení vojenčiny. Ručanie je podľa nich niečo medzi nimi a jeleňmi. „Učíme sa od prírody a najprísnejšími rozhodcami sú nám práve jelene, ktoré buď uveria alebo nie," tvrdia svorne.
Výsledky v Maďarsku povzbudili mladých poľovníkov aj do ďalších súťaží. Najbližšie ich čakajú majstrovstvá Slovenska vo Svätom Antone.
