POVAŽSKÁ BYSTRICA. Obe strany tentoraz priateľské stretnutie spojili aj s pracovným rokovaním ku konkrétnejšej podobe projektu prihraničnej spolupráce seniorov a ďalších organizácií za podpory európskych fondov. Garantom projektu je mesto Rožnov.
Okrem pracovnej stránky čakal slovenských seniorov aj zaujímavý celodenný program.
Putovanie po pamiatkach
Prvá cesta viedla do Novojičínskeho múzea vo Frenštáte pod Radhoštěm, zrekonštruovanej historickej budovy bývalej chlapčenskej školy, za finančnej podpory štrukturálnych fondov Európskej únie. V budove bez bariér je umiestnených deväť stálych expozícií s príznačnými názvami - Pamäť mesta, Kolíska českej turistiky a tradície lyžiarskeho športu, Tam za morom, Pod Radhošťom domov môj... Vo výstavnej sieni expozíciu Klenot medzi destináciami mali návštevníci Indonéziu na dosah.
Viac ako tri desiatky seniorov z Považia si pozrelo jedinečný Pohankov mlyn na Kopanej, ktorý funguje od roku 1861, kde pohanku lúpu mechanicky, pričom si zachováva svoje multivítamíny, čo nie je tak pri tepelnom priemyselnom spracovaní. Majster mlynár štvrtej generácie Zdenek Šmajstrla mnohých prekvapil informáciami, ako použiť túto bezlepkovú obilninu v kuchyni. Pridal i knihu o histórii mlyna so 151 receptami.
Chvíle oddychu
S Radegastom, slovanským bohom slnka, úrody a hojnosti, sa seniori stretli nielen v múzeu, v mlyne, v meste, ale aj v Nošoviciach, kde zlatý mok tohto mena vyrábajú spolu s Plzňou a Popovickým kozlom modernou technológiou a so zvyšujúcim objemom výroby. Prehliadka pivovaru juhoafrických majiteľov končila, ako inak, ochutnávkou vo vyhliadkovej veži.
Po takomto programe sa Čaj o piatej nedalo stihnúť. Nikto nebol ukrátený ani o milé privítanie, program, ani o spev a klávesy Marty Porubovej.
Medzitým predsedníčka organizácie rožnovských seniorov Anneliese Přikrylová hľadala v nabitom diári termín, kedy by Moravania mohli zavítať na Považie. Vyšlo to až na jeseň. Avšak v júni sa uvidia v kúpeľoch Nimnica, kde pobudnú na rekondičných dňoch. Tancovalo sa do poslednej možnej chvíľky, a tak nikomu neprekážal návrat domov okolo polnoci. „Bolo čo vidieť, pozerať, dozvedieť sa, opäť sa stretnúť s priateľmi. Tento deň stál za to," hodnotila jedna z účastníčok a ostatní jej dali za pravdu.
