POVAŽSKÁ BYSTRICA/PÚCHOV. Najhoršia bola situácia vo výške prietokov na Nosickej priehrade v pondelok večer, kedy zaznamenali druhý stupeň povodňovej aktivity. Momentálne sú už prietoky ustálené.
Na hrádzach pri Váhu však bolo v poslednom čase vidieť ľudí pohybovať sa častejšie ako inokedy. Sledovali, ako sa bude rieka správať. Väčšie škody narobila naposledy v roku 1997. Podľa vodohospodárov nebolo vody z prítokov Váhu v okresoch Púchov a Považská Bystrica tak veľa ako pred trinástimi rokmi. Preto nebol stav taký vážny.
Ochraňovali obce na Váhu
Vodohospodári zadržiavali vodu v Oravskej priehrade, aby ochránili pred vodou obce na spodných tokoch Váhu v okolí Považskej Bystrice, Púchova a Ilavy.
„Z Oravskej priehrady sa vypúšťa 400 kubíkov vody a bude sa vypúšťať pravdepodobne do zajtra rána," hovorí Peter Rolko, riaditeľ Správy povodia stredného Váhu. V priehrade sa zámerne voda zadržiavala. „Pomohlo nám to včera aj predvčerom, lebo išla veľká voda na rieke Kysuca a opatrenia sa robili z dôvodu ochrany obce Predmier a aj spodných úsekov toku Váhu až po okres Ilava. Preto sme sa snažili čo najviac vody na Oravskej priehrade zadržať," dopĺňa Rolko. V Predmieri hrozilo dokonca zatopenie školy a telocvične.
Situácia sa zlepšila
Prietoky na Kysuciach momentálne poklesli a oblasť je stabilizovaná. „Je tendencia klesania hladiny riek a prietok je z hľadiska okresu Považská Bystrica, Púchov, Ilava už bezpečný. Nepredpokladáme, že by malo dôjsť k nejakým škodám a k ohrozeniu života a zdravia občanov pre povodne v priľahlých častiach rieky Váh ," tvrdí Rolko.
Najväčší prietok prechádzal podľa neho Nosickou priehradou v pondelok, keď sa stretol Váh s veľkou vodou z Kysúc. Keď utíchol dážď na Kysuciach, hladina rieky Kysuca a jej prítokov sa znížila a situácia na Váhu sa zlepšila.
Najviac vody v pondelok
Kulminačne najväčší prietok bol na Nosickej priehrade v pondelok 17. mája. „O 20,00 hodine sme zaznamenali druhý stupeň povodňovej aktivity, čo znamená pohotovosť. Išlo o 1313 metrov kubických za sekundu, čo predstavuje pre úsek Váhu päťročnú vodu. Prietoky sú už momentálne ustálené, pohybujú sa na hranici asi 1000 až 1100 metrov kubických za sekundu," doplnil informácie Miroslav Pecho, hlavný hatiar z vodného diela v Nosiciach.
Dodáva však, že bolo hrozné pozerať sa, koľko neporiadku voda priniesla. Na brehoch Váhu aj v samotnej priehrade zostávajú hromady odpadu.
S prítokmi neboli problémy
Väčšie problémy so záplavami na Váhu v regióne boli naposledy v roku 1997. Problémy boli vtedy aj s vodami na prítokoch Váhu. Situácia nebola teraz taká nebezpečná.
„Pred trinástimi rokmi boli výrazné zrážky na celom území, nielen lokálne. Hladina Váhu aj prítokov bola v tom čase vyššia a zlá situácia pretrvávala dlhšiu dobu. Aj tento rok sme sa blížili k tejto situácii, ale bolo to krátkodobé. V roku 1997 nešla veľká voda len na Váhu a Kysuci, ale veľmi sa na dosť dlhý čas zvýšila aj hladina drobných vodných tokov a prítokov Váhu - Domanižanky, Marikovky, Papradnianky. Teraz neboli dosiahnuté ani prvé stupne povodňovej aktivity, takže neboli problémy v podhorských obciach Javorníkov. Tu bola našťastie situácia s porovnaním s rokom 1997 dobrá," porovnáva Rolko.
Na diaľnici neboli problémy
Po tom, čo sa hladina rieky Váh zdvihla, pod vodou sa ocitli aj piliere diaľničnej estakády na jej brehoch. „Nič vážne nehrozilo, nikto mi nič nehlásil. Nie sú tu stroje, v tejto časti už nepracujeme," hovorí Anton Minárik zo združenia Sverepec-Vrtižer, ktoré stavia diaľnicu. Pod vodou bola podľa stavbárov údajne len rozvodná striňa elektriny v tejto časti stavby. K unimobunkám sa voda nedostala.
Na Nosickej priehrade zaznamenali väčšie prietoky v týchto rokoch:
2003 - 1800 metrov kubických za sekundu - desaťročná voda
1997 - 2150 metrov kubických za sekundu - päťdesiatročná voda
1958 - 2500 metrov kubických za sekundu - storočná voda
Najväčšia voda na Váhu bola 25. augusta 1813. V historických prameňoch sa spomína ako päťstoročná možno až tisícročná voda Palackého. František Palacký ju v tom čase popísal, lebo prišiel z Valašských Klobouk do Trenčína s matkou. Mal spať pôvodne pod hradom v nejakom hostinci, ale z toho zišlo. Spali nakoniec inde, v dome na kopci, čo bolo šťastie. Sám popisuje, že o pol noci ho zobudil obrovský hukot. Voda sa liala od skaly až po druhý breh. Plávali v nej domy, ba dokonca aj horiaci mlyn. Ľudia na strechách volali o pomoc. Ľudia si robili v tom čase značky na rôznych miestach, jedna by mala byť aj na skale pod hradom. V Púchove v tom čase bola prietočnosť 3800 metrov kubických za sekundu. V Trenčianskej župe vtedy zahynulo 243 ľudí, z toho 73 detí a asi desaťtisíc hospodárskych zvierat. Cena bola vyčíslená na viac ako 4 milióny zlatých.
ZDROJ: Miroslav Pecho, hlavný hatiar