POVAŽSKÁ BYSTRICA. Už v deň spustenia do prevádzky bol o predaj mlieka z automatu zo strany verejnosti veľký záujem, ľudia pochvaľovali jeho kvalitu.
Minulý týždeň sa však v niektorých celoslovenských médiách objavili upozornenia zo strany Potravinárskej komory Slovenska, že mlieko pri takomto predaji z dvora má stanovené nižšie hygienické štandardy, a ľudia by mali byť opatrní. Poľnohospodári sa bránia, že nejde len o hygienu, ale aj o obavy zo zníženia odberu mlieka v predajniach.
Upozornenia na hygienu
Potravinárska komora Slovenska upozorňuje na niektoré riziká, ktoré súvisia z predajom surového mlieka z automatov, ak spotrebiteľ nedodrží určité zásady.
„Potravinárska komora Slovenska považuje za nevyhnutné upozorniť aj na riziká spojené s konzumáciou surových potravín živočíšneho pôvodu a potrebu tepelnej úpravy. Táto podstatná informácia sa akoby stratila pri propagácii predaja produktov z dvora. Trváme na svojich vyjadreniach týkajúcich sa rizika ochorenia konzumáciou surového kravského mlieka, najmä v letnom období. Surové mlieko z automatov je potrebné prevariť, inak je jeho pitie spojené s potenciálnym rizikom. Môže totiž obsahovať patogénne mikroorganizmy, ktoré spôsobujú nepríjemné ochorenia," hovorí Jarmila Halgašová, riaditeľka komory. Dopĺňa, že ich komora nie je proti predaju z dvora.
Nerovnosť podmienok
Zároveň riaditeľka poukázala na nerovnoprávne postavenie, ktoré sa na trhu vytvorilo v súvislosti so zavedením zníženej dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora oproti predaju tých is-tých potravín v obchodoch. Vytvorenie nerovnakých podmienok pre rovnaký predmet podnikania súvisí so schválením novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zaviedla od 1. mája.
„Daň na predaj z dvora je 6-percentná a na rovnaké produkty, vyrobené podnikateľmi v potravinárskom priemysle, sa ponechala 19-percentná. Toto je nielen v rozpore s našou ústavou, ale aj so Zmluvou Európskej únie, ktorá zaručuje princíp nediskriminácie a rovnosti. Novela zákona je problematická aj vo vzťahu so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie," tvrdí Halgašová.
Kontrolujú ho
Poľnohospodári sa ohradzujú voči vyhláseniam komory a vidia v nich do určitej miery aj lobing.
„Mlieko je kontrolované. Dva až trikrát do mesiaca sa odoberajú vzorky, pričom nikdy nevieme, kedy sa budú odoberať. To isté mlieko ide do mliekarne, kde sa robí kontrola, ktorú vykonáva nezávislé laboratórium. Vzorky odoberajú aj veterinári, ktorí tiež mlieko kontrolujú. Toho, že by mohlo byť mlieko nevyhovujúce, sa teda určite nebojím," tvrdí František Šibík, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Dolnej Marikovej.
Doplnil, že je za tým aj lobing obchodníkov, ktorí prichádzajú o odbyt.
Nedostatky nezistili
Čo sa týka predaja surového kravského mlieka z automatov, vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva a regionálne veterinárne a potravinové správy spoločné kontroly.
„Z výsledkov uvedených spoločných kontrol predaja surového kravského mlieka z automatov vyplýva, že doposiaľ nebol zistený nesúlad s legislatívou. Regionálne úrady verejného zdravotníctva doposiaľ vydali asi 80 rozhodnutí vo veci umiestnenia týchto automatov," hovorí Lenka Šramková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Vyjadrenie veterinárov
Štátna veterinárna a potravinová správa hovorí, že mlieko z automatov je bezpečné na konzumáciu po jeho dôslednom prevarení.
„Vtedy sa zničia všetky choroboplodné mikróby, ktoré v ňom môžu byť. Dodrží sa aj podmienka, že nie je vhodné na priamu konzumáciu spotrebiteľmi, ktorí môžu ochorieť aj po „menšej dávke" spomínaných patogénnych mikróbov. Mlieko z automatov by nemali konzumovať ani osoby s alergiou na niektoré zložky mlieka," hovorí Milan Matúš zo štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Dodáva, že pri predaji surového kravského mlieka je povinnosťou predajcu informovať konečného spotrebiteľa na viditeľnom mieste upozornením, že pred konzumáciou je potrebné surové kravské mlieko prevariť a upozorniť o jeho nevhodnosti na priamu konzumáciu deťmi, chorými a starými osobami alebo osobami s oslabenou imunitou.
Kontrola všetko nevyrieši
Matúš upozornil, že výskytu mikróbov, či už užitočných alebo patogénnych, v surovom mlieku sa jednoducho nedá zabrániť ani najprísnejšími zdravotnými a hygienickými opatreniami a kontrolami vzoriek. „Mlieko sa získava od zvierat, ktoré nemôžu v maštali žiť v sterilnom prostredí, a býva kontaminované, aj napriek tomu, že sa zvieratám a ich produktom z hľadiska hygieny a veterinárnej starostlivosti venuje veľká pozornosť zo strany farmárov aj úradnej kontroly," dodáva Matúš.
Nevidia problém v hygiene
Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec tvrdí, že nie je pravdou, že cez predaj z dvora by ľudia kupovali zdraviu škodlivé alebo hygienicky nevyhovujúce potraviny. „Mali by to byť potraviny čerstvé, lebo pokiaľ to tak nebude, ľudia prestanú takéto potraviny kupovať. Na povoľovanie automatov aj aktivít spojených so samotným predajom z dvora dohliadajú orgány potravinového dozoru. Musia byť teda registrované a podliehajú kontrolám, tak ako aj veľkí výrobcovia. Pokiaľ by sa dopustili prehreškov voči potravinárskej legislatíve, budú voči ním vyvodené príslušné sankcie, až po možnosť zastavenia takejto prevádzky, a teda možnosti realizovať predaj z dvora," hovorí Nemec.
Aj inde majú predaj z dvora
Z vyjadrenia Potravinárskej komory Slovenska zostali členovia ich komory trochu prekvapení. „Sme komora, ktorá združuje poľnohospodárov aj potravinárov. Táto komora má len časť potravinárskeho priemyslu. My máme tiež firmy, záujmové a profesijné zväzy z potravinárskeho priemyslu a na veci sa pozeráme trochu inak. Z nášho pohľadu ide predovšetkým o to, ako dostať čerstvé potraviny priamo k spotrebiteľovi v rôznych medzistupňoch, a to predaj z dvora ponúka. Je síce pravdou, že pre subjekty, ktoré majú na takýto predaj oprávnenie, boli cez príslušné vládne nariadenia znížené určité hygienické štandardy oproti veľkým výrobcom. Ale je to logické, lebo malými subjektmi sú často rôzni samostatne hospodáriaci roľníci alebo malé zoskupenia farmárov, ktorí nemajú možnosť investovať obrovské finančné prostriedky do veľkých výrobných hál," tvrdí Nemec.
Nemyslí si tiež, že by tento predaj predstavoval, vzhľadom na obmedzené množstvové limity, veľkú konkurenciu pre obchody a nevidí ani rozpor s európskou legislatívou. Upozornil, že v iných krajinách únie už predaj z dvora funguje a nie sú s ním problémy.
Mliečny automat je takmer stále obkľúčený. Tými, ktorí si mlieko kúpiť chcú, a tými, ktorí sú zvedaví, ako „vec" funguje.
Ľubka Babušová: Som tu štvrtý raz. Nápad umiestniť automat v meste bol vynikajúci. Mám tri deti. Tvrdia, že mlieko je lepšie ako z obchodu.
Janko Harciník: Určite tu nájdete kvalitnejšie mlieko ako v obchodoch. Preto sem chodí toľko ľudí, veď to vidím každý deň. Ja sám si viem „načapovať", napríklad na raňajky.
Patrícia Selcová: Mám malé deti, a preto som mala v pláne kúpiť mlieko. Zabudla som doma fľašu, ale vidím, že tie sa dajú kúpiť aj tu. Čakali sme na takýto automat dosť dlho.
Katarína Ratulovská: Určite budeme do automatu na mliečko chodiť. Uvítali sme túto možnosť, o ktorej sme vedeli už skôr. Mali sme „befel", takže sme o tom vedeli.
Vladimír Nitschneider: Je to fajn. Čakal som, kedy k nám dorazí niečo podobné, keď mali automat dávnejšie v iných mestách.
Zdena Hehejíková: Dobre, že je takáto možnosť. Mlieko priamo od kravy sa nedá porovnať s tým, ktoré je v obchode. Moja babka mala kravu a ako dieťa som pila čerstvo nadojené mlieko. Moja dcéra má však radšej kupované. Fľašu si beriem radšej sklenenú, v nej je lepšie mlieko skladovať, má lepšiu chuť.
