DUBNICA NAD VÁHOM. Samotní Dubničania sa nevedia zhodnúť na jednotnom označení tejto ojedinelej stavby, ktorá akoby v týchto dňoch vstávala z popola. Z hŕby skál bude opäť jaskyňa s vyhliadkovou vežou grotta? Umelá jaskyňa? Vyhliadková veža? Letohrádok alebo Babylon?
„Keď sa začalo premýšľať o obnove tejto kultúrnej pamiatky, bola to iba hŕba skál," spomína Mária Ružôňová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne, ktorá vykonáva pamiatkový dohľad počas obnovy.
Dlho chátrala
Grotta tvorila súčasť rozsiahleho francúzskeho parku na konci 17. storočia. Postaviť ju dali Ilešháziovci. Hrávali tam šachy, oddychovali v chládku umelej jaskyne a kochali sa výhľadom na rybníky a ovocné záhrady. Okrem rozkvetu zažila aj obdobie postupnej devastácie, požiar, nezáujem, aj osídlenie bezdomovcami.
V roku 2005 tu vykonali pamiatkový výskum, mesto dalo vypracovať projektovú dokumentáciu. Grottu vlastní mesto, ktoré na obnovu nemalo dostatok financií. V roku 2006 jej torzo iba zastrešili, aby zabránili ďalšej devastáciou. Ako sa píše na webovej stránke mesta, v ďalšom roku mesto získalo grant 275-tisíc korún, sumu sa však nepodarilo prestavať. S rekonštrukciou objektu sa začalo až v septembri 2009.
Chýbali nákresy, pomohli informácie starousadlíkov
Dubničanov zlý stav objektu trápil. Viliam Schmitbauer pozorne sledoval jej osud a zbieral všetky informácie od starousadlíkov. Na základe ich rozprávania a starých fotografií vytvoril nákres starobylej grotty. „Drevená výhliadková veža mala pravidelný osemuholníkový pôdorys. Z najvyššej miestnosti sa mohli návštevníci kochať nádherným výhľadom na dva panské rybníky s pozadím údolia Váhu. O poschodie nižšie bola väčšia miestnosť s novogotickými oknami. Steny zdobili tapety so strieborným ornamentom. Miestnosť bola komfortne vybavená štýlovým nábytkom. Panstvo tam vraj oddychovalo a trávilo svoj voľný čas," hovorí Schmidbauer.
Rozložením a murivom mala stavba napodobňovať tajuplnú historickú ruinu. Z vyvýšených terás z lomového a tufového kameňa viedli záhadné chodby ako v bludisku, čo pripomínalo prírodnú jaskyňu - odtiaľ pomenovanie grotta. Keďže sa o grotte nezachovali žiadne záznamy, Schmidbauerov nákres poslúžil ako východisko pre dnešný projekt. Sondy počas prieskumu potvrdili jeho nákres i to, kde boli obvodové múry.
Kedy vznikla?
Aj na vznik grotty existujú rôzne názory. „Niektorí odborníci hovoria, že to bolo 19. storočie, ale môže to byť aj inak," hovorí Schmidbauer. Grotty sa stavali ako súčasť francúzskych parkov v slohu, ktorý v druhej polovici 17. storočia vytvoril známy francúzsky záhradný architekt André Le Nôtre. Existuje teda domnienka, že návrh parku pre Dubnicu vytvorili podľa jeho vzoru na objednávku grófa Mikuláša Ilešháziho na konci 17. storočia.
Ako povedala Mária Ružôňová z pamiatkového úradu, panstvo si stavalo takéto architektonické prvky v parkoch aj inde po Slovensku, či už to boli letohrádky, grotty, alebo oranžérie. V obnovenom stave však bude jednou z mála takýchto stavieb. „Táto ojedinelá súčasť parkov sa nikde inde na Považí nevyskytuje. Bude to niečo veľmi úžasné, veľká atrakcia v rámci celého kraja," dodala Ružôňová.
Slávnostné otvorenie
Obnovenie grotty bude stáť necelých 190-tisíc eur. „Z toho tridsaťpäťtisíc eur predstavuje dotácia z Ministerstva kultúry SR, ostatné je hradí mesto zo svojho rozpočtu," povedal hovorca Dubnice nad Váhom Juraj Džima. Projekt počíta s použitím pôvodného materiálu. Lomový kameň museli zvážať zo širokého okolia. Stavbu chcú slávnostne otvoriť 5. júna.
V budúcnosti bude súčasťou prehliadky Dubnického múzea, ktoré sídli v Dubnickom kaštieli. Počíta sa s jej zapísaním do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Dnes je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky - Parku Jána Baltazára Magina v Dubnici nad Váhom. „Po obnove sa zdokumentuje, popíše a dáme podnet na zápis," povedala Mária Ružôňová.
Autor: Eva Miškovičová
