Úspešnosť žiadateľov závisí aj od prípravy niektorých dokumentov zo strany samospráv.
BRATISLAVA. Žiadatelia o nenávratné finančné prostriedky z eurofondov, ktorí sa snažia o vybudovanie nových zariadení sociálnych služieb, narážajú na problémy pri predkladaní podkladov pre ministerstvo. Ich úplné dokladovanie závisí totiž aj od práce samospráv.
Zákon o sociálnych službách ukladá mestám, obciam a vyšším územným celkom mať strategické dokumenty týkajúce sa sociálnej oblasti. Hlavne obciam a mestám však komunitné plány sociálnych služieb chýbajú, žiadatelia však musia dokladovať súlad zámeru s plánom.
Požiadavka súladu
S výzvou na predkladanie žiadostí na čerpanie prostriedkov v rámci regionálneho operačného programu pre budovanie nových zariadení sociálnych služieb vyšlo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Jeho hovorkyňa Linda Vaškovičová potvrdzuje, že jednou z povinných príloh k žiadosti o nenávratný finančný príspevok je doklad preukazujúci súlad projektu so strategickými prioritami, teda potvrdenie štatutárneho zástupcu žiadateľa o súlade projektu so sektorovými rozvojovými dokumentmi.
„Sektorovými rozvojovými dokumentmi v sociálnej oblasti sú komunitný plán sociálnych služieb obce a koncepcia rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku. Predkladanie potvrdení o súlade projektu s týmito dokumentmi, ako povinnej prílohy k žiadosti o príspevok, navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré participuje pri príprave výziev," vysvetľuje Vaškovičová. Ak mesto či kraj takéto plány ešte spracované nemá, môže vzniknúť problém pri splnení požiadaviek zo strany žiadateľa.
Výnimka nie je možná
Hlavne mestá a obce nestihli potrebné dokumenty ešte pripraviť a zákon termínovo neurčuje, dokedy majú túto povinnosť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny výnimku z tejto povinnosti nepripúšťa. „Neuvažujeme o ustanovení výnimky," hovorí Barbora Petrová z mediálneho odboru tohto ministerstva.
Dodáva, že povinnosť vypracovávať komunitné plány vyplýva obciam priamo zo zákona. „Zákon nadobudol platnosť v januári 2009, obce a mestá mali dostatočný časový priestor na ich vypracovanie," tvrdí Petrová. Ďalej uvádza, že požadovanie podmienky je významné aj z viacerých dôvodov.
„Ak je potreba budovania nového zariadenia sociálnych služieb súčasťou komunitného plánu, ktorý schválilo zastupiteľstvo, je to aj predpoklad udržateľnosti investovaných prostriedkov a stáleho financovania nového zariadenia sociálnych služieb. Súčasťou komunitného plánu je tiež analýza potrieb komunity a v prípade, že výsledkom zistenia je práve potreba vybudovať nové zariadenie, je to záruka toho, že nové zariadenie bude uspokojovať reálny dopyt po tejto sociálnej službe," dodáva Petrová.
Konkrétny problém
Mestám a obciam však z nového zákona vyplýva oveľa viac povinností, a tak komunitné plány mnohé ešte schválené nemajú. Schvaľovanie dokumentu je naviac veľmi zložitý proces, kde treba uskutočniť aj verejné diskusie. „V Košiciach sme ho pripravovali dva roky," hovorí Lenka Varcholová, ktorá pripravuje plán pre Považskú Bystricu. Problém s chýbajúcim plánom sa vyskytol práve tu. Mesto má momentálne plán v procese prípravy, našiel sa však žiadateľ o financie z eurofondov, ktorý potrebuje už schválený dokument.
