Hlocani sú vraj najlepší tatkovia

ČELKOVA LEHOTA. Na dresoch by ste márne hľadali meno klubu či reklamu sponzora. A predsa je na nich niečo napísané. Na žltých Ženatí, na čiernych Slobodní.

Hody sa začali oslavovať v obci po dokončení kostola, v roku 2004, no história týchto zápasov je staršia.

Starší mávajú navrch

Hoci sú neraz vraj ťarbavejší, hrávajú údajne s väčším nasadením. Nechýba im väčší herný prehľad a hráčsky rozum. Reč je o Ženatých. „Tuším, že Slobodní vyhrali doposiaľ iba raz," tvrdil pred duelom starosta obce Juraj Čelko. Veď ako inak sa volal starosta Čelkovej Lehoty? Po zápase víťazi tvrdili, že mladých nechcú znechutiť, ale vraj by mali pridať. Tohto roku sa karta obrátila. Na akú dobu?

Bahenný kúpeľ

Tak sa dá prirovnať ihrisko, na ktorom sa pred dvomi týždňami konala okresná hasičská súťaž. Hoci sa minimálne týždeň šplhali teploty k tridsiatke, bahno na ihrisku zostalo. „Vraj tam bol niekedy vrieč, ktorý po dostatočnom prívale vody opäť „ožil", tvrdili niektorí domáci. „Ťažký terén nás unavil, čo bola voda na mlyn mladých. Polčas sme prehrávali 1:0, takže nebolo potom na čo čakať. Zavelil som na otvorenie hry, a takto to dopadlo," skonštatoval starosta po jednom zo zákrokov súpera, krivkajúc skontrolovať „gulášnikov".

Mladíci vyhrali 2:0, keď dal oba góly Dominik Svrček. „Hralo sa nám dobre. Terén bol ťažký, ale na druhej strane sa neprášilo. Konečne si mohli doniesť starí kýblik na slzy," zasmial sa Pavol Kardoš. Ženatí zas tvrdili, že zápas súperovi pustili, aby ho viac nedeprimovali. A neznechutili. Vedeli, že takáto výhovorka zaberie.

Nie je otec ako otec

Otec roka je v obci vážený titul. „Všetko má pod palcom Stanka Hriňáková. Aj ja sa nechám pripraviť, čo dnes dievčatá pripravili," krčil plecami Juraj Čelko. Pani Stanka disciplíny súťaže nielen pripravuje, ale ju aj s láskavým humorom moderuje. „Čelkovianski tatkovia sú šikovní. Hlocania chcú ukázať hosťom, čo všetko dokážu," tvrdila moderátorka divákom. V prvej disciplíne sa museli tatkovia otočiť desaťkrát okolo fľaše a zväčša tackavým krokom dobehnúť k potomkovi. Kto vypil ako posledný pivo, vypadol. Bol to Emil Čelko. V druhej disciplíne sa štyri páry na parkete snažili zasunúť varechu do fľaše. Všetko by šlo hladko, len keby nemali „inštrumenty" medzi nohami. Najmenej istých pohybov, vhodných najmä do spálne, mal Milan Mlyniský.

Bratovražedný súboj

Trojica, usilujúca o finále, mala očistiť dva zemiaky a nastrúhať ich na zemiakovú placku. Nedôveru poroty si nastrúhal Vlado Čelko, a tak sa vo finále mohol strhnúť súboj bratov Čelkovcov. Romanovi a Jozefovi hovoria aj Palkovci, a tak nezainteresovaný chvíľu nemusel tušiť, kto je vlastne vo finále. „Kto pripraví krajšiu tortu pre svoje dieťa, vyhrá," tvrdila pani Stanka. Hoci sa jeden z korpusov rozbil, asistentky mali pohotovo pripravený ďalší. Väčšie cukrárske vlohy prejavil Roman, no fľaše, ktoré s bratom vyhrali, vypijú určite spolu.

Niekedy stačí chcieť

Guláš, pivo, kapela, tanečný parket a dobrá atmosféra. To stačí v Čelkovej Lehote na strávenie pekného dňa. „Chodievam sem pravidelne. Na guláš, porozprávať sa so známymi. Je tu fajn," tvrdil sedemdesiattri ročný Emanuel Čelko. Dobrý nápad obecného úradu a miestnej organizácie Červeného kríža priniesol opäť úspech. Hlocani sú nielen dobrí otcovia.