POVAŽSKÁ TEPLÁ. Posledným obydlím v slepej ulici nebol dom, ale bocianie hniezdo, vysoko na stĺpe. Voľným okom bolo vidieť, že rodičia kŕmia potomkov, a my sme dúfali, že tomu bude podobne i v niektorom z domov.
Veď bolo poludnie, a aj keď sú vtedy ľudia najmä v práci, bývajú aj doma. Aj vtedy, keď sú prázdniny. V prvej chalupe nám nik neotvoril, no nám šťastie prialo. Naša pozornosť sa zamerala na dve malé slečny, ktoré sa bicyklovali na ceste. „Deduš tie noviny máva, aj keď mu z nich čítava babka," tvrdila jedna z nich. Malá Ema nás zaviedla k bráne, za ktorou sedeli na lavičke pri dome stará mama Eva a starý otec Ladislav.
Noviny kupuje babka
V domácnosti rodiny Brezničanovej kupuje tlač stará mama. „Keď chodievam do obchodu, alebo cestou do práce," tvrdí pani Eva. Podľa jej slov začína asi tak, ako väčšina čitateliek. „Otvorím si stranu bábätiek, ale potom prečítam celé noviny. Dá sa podľa nich zorientovať, človek vie, čo sa na okolí deje. Aj preto sa vás chcem opýtať, či neviete, čo bude s považskobystrickým Domom služieb," dodáva výherkyňa.
Eva je holička a jej ponuka, že nás niekedy rada opäť uvidí a popri tom ostrihá, nás poteší. Akurát Milan na ňu nereflektuje, pretože s holičmi sa nekamaráti niekoľko rokov a bradu si neholil asi tri mesiace.
Operácia
Manžel Lacko sa dozvie nové správy a zaujímavosti z novín od manželky. Tá mu porozpráva, čo sa deje, pretože on má momentálne problémy so zrakom. „Tento štvrtok idem na operáciu do Ružomberku. Syn mi aj povedal, čo pre mňa zabezpečí, ak sa všetko podarí, no ja to radšej nepoviem," usmeje sa bývalý katecheta. Celý rodina verí, že všetko dobre dopadne, a starý otec bude vidieť opäť lepšie.
Záhrada a vnúčence
Pani Eva, ak má čas, sa venuje okrem domácnosti aj veľkej záhrade. Najradšej sa venuje vnúčatám. Najstarší je Jakub, o štyri mesiace je mladšia Ema, ktorá pôjde do školy, a Marek má štyri roky. Stará mama odbiehala do kuchyne dovariť polievku, a za ten čas nás má na starosti Ema. „Chodím do krúžkov tancovať. Moderné aj ľudovky. Od jesene začnem chodiť aj na flautu. Zatancujem vám, chcete?" spýtala sa malá slečna. Sľub dodržala. Odmenou jej bola výhra, ktorú jej odovzdala babka. Potom povedala, že k dedušovi Lackovi chodieva veľmi rada, pretože starkých ľúbi. „Aj keď ma dnes zobudil zavčasu ráno. Bolo iba pol deviatej," namietala Ema na dedušove výhovorky, že už bolo načase.
Odprevadili nás bociany
Podľa Ladislava hniezdia bociany v ulici asi dvadsať rokov. „Občas nám sadnú na strechu domu, zašpinia ju, a odletia preč, ale čo už. Majú vraj mladé, Ema ich pozoruje viackrát za deň a všetko mi zreferuje. Je radosť vidieť, ako vám vyrastajú vnúčence," povzdychne si pán Ladislav a odprevadí nás s manželkou k dverám. Dúfame, že ich o týždeň, dva, uvidí aj on.
Cestou do mesta „vyhodíme" pani Evu pred redakciou a poprajeme sebe i manželovi veľa zdravia. „A príďte. Keď nie ostrihať sa, aspoň učesať!" zasmeje sa o zmizne v podchode.
Ideme ďalej
Naša súťaž pokračuje. Hoci netušíme, kam pôjdeme tento týždeň, určite vieme, že opäť darujeme dvadsať eur. Možno vám.
