Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Tučné bosorky, náboženské chorály a hrubé klobásky

„Bosorka vážiaca pod 54 kilogramov na metle vzlietnuť nedokáže! No čím je tučnejšia, tým na cirokovej metle lieta obratnejšie. Zároveň je prefíkanejšia a vypečenejšia ," ozrejmuje štyrom členom Občianskeho združenia Kiapeška z Malých Ledníc výsledky svoji

Štyria tuláci z Malých Ledníc.Štyria tuláci z Malých Ledníc. (Zdroj: PALVIT)

ch bádaní vo vojvodinskom Novom Sade tamojší Slovák Ján Kišgécy.

Kto iný by bol na cirok a z neho vyrábané metly spomedzi vojvodinských Slovákov väčší odborník ako on? Veď nielenže je vysokoškolským profesorom poľnohospodárstva, ale poľnohospodárstvo riadil aj ako minister vo vládach Vojvodiny, Srbska i Juhoslávie. A bosorky - tie má naštudované tiež...

Po inštalovaní prvého skutočného slovenského čerta v jedinom múzeu čertov na svete v litovskom Kaunase, po slávnostnom vrátení bicykla značky „Ukrajina" ukrajinskému ľudu v Užhorode či po previerke znalostí slovenských ľudových piesní v dedinách rumunských Slovákov v Bihore si to tento rok „kiapeškári" z Malých Ledníc zamierili medzi Slovákov v Srbsku. Presnejšie - vo Vojvodine. Hlavným mottom bolo porovnanie slovensko-slovenských klobás. No aj spoznávanie zaujímavých krajanov a ich života v okolí Nového Sadu, kam Slováci prišli pred 250-timi rokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Prezidentské očko

„Naposledy som tu zo Slovenska sprevádzal vášho prezidenta Ivana Gašparoviča, a keďže je to fajn chlap, prevediem po katakombách Petrovaradínskej pevnosti aj vás," zvolí po kratšej debate srbský historik Siniša Jokič. Sme radi, že slovenský prezident nám v mohutnej pevnosti nad Novým Sadom urobil očko. Je totiž pondelok a katakomby sú v tento deň pre turistov uzatvorené.

V podzemí to pritom naozaj stojí za to. „Systém opevnení, vybudovaných na skalnatom masíve nad Dunajom, sa rozkladá na ploche 120 hektárov a pod ňou je 16 kilometrov chodieb vyrúbaných v štyroch podzemných poschodiach," ozrejmuje sprievodca Jokič. Dávnu pevnosť slúžiacu rakúsko-uhorskému mocnárstvu na obranu pred Turkami sa pritom do približne súčasnej podoby podarilo dobudovať v roku 1780. Cisár Jozef II. menoval za vybudovanie nadzemných aj podzemných opevnení mladého majora Alfréda Schrodera rovno generálom.

Skryť Vypnúť reklamu

kapeskaweb2.jpg

Maliar a minister

„A ešte jedna dôležitá vec - kde má tu v pevnosti ateliér slovenský maliar Pavel Pop?" pýtame sa historika Jokiča. Ten nám ukáže smer a o pár desiatok sekúnd už búchame na dvere v masívnom múre vonkajšieho nádvoria.

Kedysi za rakúsko-uhorského mocnárstva tu boli azda v tridsiatich miestnostiach ubytované rodiny dôstojníkov. Dnes ich majú v prenájme miestni umelci. „Nie, na Dolnej zemi vo Vojvodine sa nepreslávili len slovenskí naivní maliari z Kovačice. Aj Paľko Pop je naša slovenská maliarska hviezda," drukuje svojmu kamarátovi profesor Ján Kišgécy, keď ich nájdeme, ako spoločne debatujú pri poháriku trávovice.

„A keď ste z Považia, Joža Porubčina, akademického maliara a môjho spolužiaka z bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení, poznáte?" vyzvedá maliar Pop a na veľký drevený stôl prikladá ďalšie štyri poháriky. „Ako by sme nepoznali, veď je z Malých Ledníc rovnako, ako sme my," potešíme ho odpoveďou. Pre človečinou voňajúceho bohéma a úspešného maliara, akým je Pavel Pop, je to dôvod na ďalší prípitok. A potom naleje ešte jeden: „Na tie tvoje bosorky," pokynie širokým gestom slobodného umelca smerom k bývalému trojnásobnému ministrovi. Dnes profesorovi prednášajúcemu poľnohospodárstvo v Novom Sade, Nitre, aj na ďalších európskych univerzitách.

Skryť Vypnúť reklamu

Profesor Kišgécy sa nám síce prizná, že má o dve generácie mladšiu manželku, ale tá mu iste nebude za bosorku. Preto celú situáciu vysvetlí. „V slovenskej dedine Kulpín, neďaleko tiež slovenského Báčskeho Petrovca, sa mi podarilo v tamojšom kaštieli vybudovať pred dvadsiatimi rokmi prvé poľnohospodárske múzeum v rámci celého Srbska. No a keďže je v jednej z priľahlých budov, v bývalom sklade chmeľu, je ešte voľné podkrovie, chcel by som tam inštalovať expozíciu bosoriek. Je to síce mienené ako vtip, ale múzeum by tento zámer iste ozvláštnil a prišlo by aj viac turistov. No a napokon - istú väzbu to má. Veď bosorky predsa lietajú na metlách a tunajší dolnozemskí Slováci sú aj známi pestovatelia ciroku. Z neho sa naše metly vyrábajú, a stadiaľto vo veľkom vyvážajú hlavne do západnej Európy," dodá čistou slovenčinou Ján Kišgécy, zakladateľ Výskumného ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci. Činorodý a úspešný Slovák, ktorý tiež napríklad napísal knihu Svet piva a pivá sveta a Svetová asociácia chmeliarov mu udelila čestný titul Rytier chmeľu, nás napokon pri rozlúčke podpichne: „Skrátka, ak máte doma na Slovensku dajakú bosorku, sem s ňou do Kulpína. Tam ju vystavíme na výstrahu všetkým turistom."

Slovenská duša duchovných piesní

Vo Vojvodine žije približne 60-tisíc Slovákov. Väčšinou sú evanjelici. Katolíkom po príchode do Vojvodiny hneď pridelili maďarských kňazov, ktorí ich s úspechom odnárodnili.

V každom prípade tí, čo stále majú slovenské srdce, sú mimoriadne ctižiadostiví, rozhľadení, súdržní a vzdelaní ľudia. Možno porovnať, že v súčasnosti je spomedzi nich vyše stovky vysokoškolských profesorov a pedagógov. Maliari, spisovatelia a novinári sa spolu rátajú tiež na stovky. Vo Vojvodine existujú neuveriteľné tri desiatky slovenských médií, teda časopisov a rozhlasových i televíznych staníc. Múzeá či etnografické izby sa stali pravidlom v každej z tridsiatich slovenských dedín. V obciach, kde žijú Slováci, majú svoj divadelný spolok a aspoň jeden folklórny súbor.

Významnými dňami sú v tamojšej komunite Slovákov rôzne festivaly. No a na jedom z nich sú hosťami aj kiapeškári. „Moja manželka Renáta je katolíčka, ja som evanjelik, takže ekumenizmus nám je blízky. Aj preto som založil ekumenický festival duchovnej piesne Spievajme Pánovi spoločne," nám v dedine Selenča hlavný organizátor festivalu Juraj Súdi. Uviedol, že dedine, kde z 3800 obyvateľov je približne polovica rímsko-katolíkov a polovica evanjelikov a.v., mávali menšie stretnutia speváckych zborov aj v minulých rokoch. „Spravidla to boli len súbory z obce a najbližšieho okolia. Tento rok však myšlienka ekumenického festivalu nabrala na sile. Je to sčasti aj tým, že národy bývalej Juhoslávie, ktoré v minulých rokoch zvádzali medzi sebou nezmyselné vojny a boje, sa snažia hľadať si k sebe cestu. No a tá cesta v oblasti viery vedie cez ekumenizmus," hovorí rímskokatolícky dekan zo Selenča Marián Dej, spoluorganizátor festivalu, inak rodák z kysuckého Svrčinovca.

A tak rímskokatolíci, evanjelici, gréckokatolíci, pravoslávni, ako aj predstavitelia niektorých ďalších náboženských denominácií, spievajú svoje piesne na oslavu Boha. Ale ako nadšene! Ako temperamentne a oduševnene! No a popri dolnozemských Slovákoch spievajú v niektorých zboroch aj miestni Srbi. Na záver do dvesto účinkujúcich vychádza na javisko spoločne. Zaznie krásny a mohutný chorál viery, pochopenia a tolerancie. „Naozaj výborné," zhodnotí inak mlčanlivejší Jožko Lednický, náš kiapeškársky harmonikár. „Klobúk dole, boli ste skvelí," poďakuje sa organizátorovi festivalu a učiteľovi hudby Jurajovi Súdimu predseda Kiapešky Peter Sádecký. Ako inak - aj fľaštičkou hudobného nápoja, ktorého základ tvoria horniacke slivky.

Zachraňovala úrodná pôda

„Cez vojnu som kvôli šialenej inflácii dostal za mesačnú prácu výplatu v hodnote päť mariek. Bol to ekvivalent približne troch pív," spomína na ťažké časy v roku 1999 známy dolnozemský slovenský televízny novinár a dnes riaditeľ vydavateľstva Hlas ľudu v Novom Sade Samuel Žiak. Aj jeho, tak ako väčšinu Slovákov vo vtedajšej Miloševičovej Juhoslávii, zachránila počas útoku NATO pred úplnou biedou úrodná roľa. „Mám 50 hektárov, obsievam ich zväčša kukuricou a pšenicou. No a každoročne pre rodinu pripravím aspoň zo 60 kilogramov našich dolnozemských klobás," hovorí.

„V Báčskom Petrovci či v Kulpíne pripravuje svoje klobásky každá domácnosť. Ja som ich tento rok natočil presne 406 kilogramov, a to aj pre diplomatov na veľvyslanectvá do Viedne či Belehradu a pre ďalších záujemcov z Banskej Bystrice, Bratislavy či Sarajeva," dodáva ďalší slovenský intelektuál, politológ Ján Dorča. Veru, aj tá najúspešnejšia dolnozemská slovenská inteligencia je stále úzko spätá so svojou mimoriadne žírnou pôdou.

kiapeskaweb3.jpg

Koštovka klobás

Najvychýrenejším produktom Slovákov vo Vojvodine je Petrovská hrubá klobása. Preto je zlatým klincom štvorice kiapeškárov koštovka klobás v Báčskom Petrovci. A to práve u vychýreného mäsiara Jaroslava Budíka, ktorý s nimi podniká už od roku 1980. „Základom sú čo najkvalitnejšie suroviny, teda predovšetkým bravčové mäso, črevá, paprika a cesnak," vysvetľuje majster Budík, zatiaľ čo v jeho letnej kuchyni sa všetko pripravuje na ochutnávku. Vlado Hucík doniesol totiž na porovnanie niekoľko druhov klobás z Považia a Paľo Vitko zase z Bratislavy. „Takú klobásu, ako je naša, nikde na svete nedostanete. A to sa ju pokúšali napodobniť na Slovensku, v Nemecku či dokonca v USA. Základ totiž je, že ju vyrábame zo zdravých domácich prasiatok, chovaných nie na zmeskách, ale na kukurici," porovnáva J. Budík.

Vraví, že každá rodina chová zo päť prasiec, pričom spravidla zo dve si nechá pre seba a tri od nich kúpi on alebo iný mäsiar. „Klobáska sa najskôr špeciálne pečie a hneď na to údi. Pred konzumáciou musí aspoň pol roka zrieť," povie základ zo svojho inak tajného receptu. Samozrejme, aj údenie má svoje finty. „Musí to byť studený dym, najlepšie zo španielskej višne alebo z niektorého kôstkového ovocia. Trebárs po agáte by boli klobásky kyslé a po orechu horké. A drevo, to treba na údenie sušiť tri či štyri roky..."

Priznáva, že aj niektorí mäsiari v Báčskom Petrovci prechádzajú z tradičnej výroby na modernejšiu. Nie je taká zdĺhavá a náročná. On síce práve v čase našej návštevy prestavuje a modernizuje celú výrobňu, ale aj so svojím nástupcom, synom Miroslavom, určite ostanú pri starom osvedčenom recepte. Veď ich klobásy sú nielenže chuťovo vynikajúce a naozaj nenapodobiteľné, ale aj mimo chladničky vydržia až neuveriteľných 18 mesiacov bez ujmy na chuti či kvalite. Aj preto má majster Budík so svojimi klobásami úspech nielen na každoročnom májovom báčskopetrovskom festivale klobás, ale i u konzumentov z Francúzska, Japonska a iných krajín.

Ktorá bola naj?

„Nie je zlá..., dá sa jesť..., príliš korenistá na prehlušenie slabého mäsa..., táto je dosť dobrá..." hodnotia Jaroslav a Miroslav Budík klobásky zo Slovenska. Pridáva sa aj ich mäsiarsky kolega Miroslav Cerovský. Za najlepšie klobásky z Považia vyberú tie od majstrov Košíka a Tišťana z Pruského. Ktorá je však naozaj „naj", je nad slnko jasné. O pár desiatok minút petrovská hrubá klobása zmizne z veľkého taniera suverénne ako prvá. No a hneď spolu s ňou ovčí syr z Malých Ledníc. To už ale majstri mäsiari z Báčskeho Petrovca ani návštevníci z malých Ledníc nehodnotia. Už spolu spievajú...

Z dvora od Budíkov sa nesú tóny „Horenka, horenka, hora", „Na trenčianskom moste" či „Na Petrovskej veži". V Báčskom Petrovci, srdci slovenskej Vojvodiny, nachádzajú spoločnú reč aj tón Slováci z „hornej" aj „dolnej" zeme. Napriek vzdialenosti, napriek dvestopäťdesiatim rokom autonómneho vývoja, majú k sebe tak blízko, že je to skoro ako zázrak. Hoci treba priznať, pracovití aj ambiciózni Slováci z Vojvodiny si svoju slovenskosť viac vážia, viac sú na ňu hrdí. Starajú sa o ňu a kultivujú ju. Inak by v mori uprostred maďarského a srbského obyvateľstva Vojvodiny tento úžasný slovenský ostrov dávno zanikol. Preto - na vaše zdravie, Slováci z úrodnej vojvodinskej roviny!

PS: ... a tú bosorku z nášho Považia vám raz isto privezieme!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Päť chýb pri zateplení strechy
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 955
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 672
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 458
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 547
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 817
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 722
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 609
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 378
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 178
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 163
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pagáč: Belušu v druhej lige nechceli

Hlavný sponzor FK Beluša sa smial na komentároch fanúšikov Slovana

Hlavný sponzor FK Beluša Rastislav Pagáč.
Ali Lembakoali o Púchove, rasizme na trávnikoch či živote v Afrike.

Nadávali mu do opice, hádzali po ňom banány. Lembakoali: Pár miestam som sa vyhýbal

Čierna perla futbalového Púchova ALIAS LEMBAKOALI (49), ktorému nikto nepovie inak ako Ali, nedá na mesto pod Lachovcom dopustiť.

Ali Lembakoali obliekal púchovský dres štyri roky.

Považskobystrická nemocnica zápasí s nedostatkom krvi

Hematologicko-transfúzne oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici zápasí s nedostatkom zásob krvi. Na jej darovanie vyzýva darcov na sociálnej sieti.

Tradičné motorkárske darovanie krvi v Sečovciach. Tradícia ostala neporušená.

V Košeci chcú na testovanie vyčleniť prioritne priestory v exteriéri

V obci Košeca v Ilavskom okrese chce samospráva vyčleniť prioritne priestory v exteriéri.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?