SÚĽOV. Tábory, ktoré pripravuje počas prázdnin dubnické centrum voľného času, patria medzi obľúbené. Tento rok sa ho namiesto štyridsiatich detí zúčastnilo štyridsaťsedem.
Organizátori si pre zmenu asi obľúbili Súľov. Tábor bol v tejto lokalite už druhýkrát.
Prekonanie Guinessovho rekordu?
Phillas Fogg zo známej knihy Julesa Verna prekonal cestu okolo sveta za osemdesiat dní. Deti v tábore boli rýchlejšie, stihli ju urobiť za osem dní.
„Postupne navštevujeme všetky kontinenty, prispôsobujeme tomu celodenný program," vysvetlila riaditeľka centra Eva Bočincová. „Keď sme boli napríklad akože v Ázii, celodenný program bol v znamení pohody. Boli sme na kúpalisku, dali si masáž. Saunu už nebolo treba, tá bola vonku," zasmiala sa Bočincová. „Večer sme mali táborák, potom čajový večer, pozorovali sme na terase hviezdy," doplnila.
Zlatokopecký deň
V deň našej návštevy boli malí táborníci v Amerike. Z histórie je známa okrem Indiánov aj hľadaním zlata. To bolo aj úlohou detí v tábore. A nemali to jednoduché. Najprv museli získať mapu, potom si pripraviť výstroj, vlečuhy, na ktorých ho ťahali a získať povolenie. Až potom sa mohli vybrať do bonanzy a ryžovať zlato.
Ľahká nebola ani spiatočná cesta so zlatom do banky. Striehli na nich totiž banditi. A im ujsť, to nebolo len tak. Peti Barcíkovej sa to však podarilo. „Ušla som im," stihla prezradiť popritom, ako vymieňala zlato v banke. Poniektorí šikovnejší si zas radšej zvolili dlhšiu cestu a banditov zďaleka obišli.
Podobné programy boli v tábore každý deň. Deťom to vyhovovalo. Zakaždým ich čakalo nejaké prekvapenie, pri ktorom sa dobre zabavili a mohli do vôle vyšantiť. „Páči sa mi tu," ozývalo sa od všetkých, ktorých sme oslovili. Či sa im však zápis do knihy rekordov podaril, to už nám prezradiť nechceli.
Zlatokopov v bonanze neustále pribúdalo.
Verní účastníci
Niektorí účastníci boli po prvý raz, iní už patria k stabilným. K nim patrila aj Považskobystričanka Ivana Žieriková. „V tábore som už desiaty raz a môžem povedať, že je z roka na rok lepší, lebo rastiem a rastiem," zasmiala sa. Na vlastnej koži si vyskúšala už všetko. Niekoľko rokov chodila ako dieťa, potom sa z nej stala praktikantka a teraz robila vedúcu. „A táboru určite zostanem verná," nedá dopustiť na tábory CVČ.
Eva Bočincová Ivanu doplnila so slovami, že záujem z roka na rok rastie. „Vždy sa snažíme deti vytiahnuť z betónovej džungle do prírody. Taktiež poriadame počas leta aj prímestské tábory. Deti sú v nich v dopoludňajších hodinách. Aj pre ne pripravujeme pestrý program a najmä sa ich snažíme vytiahnuť z betónovej džungle do prírody," dodala.
