VISOLAJE. Staršie medvede, podľa slov poľovníkov a ochranárov, vytláčajú tie mladšie zo svojich teritórií. Tak sa môže stať, že macka môžete stretnúť tam, kde by ste ho predtým nečakali alebo v miestach, kde nebol jeho výskyt zaznamenaný.
V priebehu posledných dvoch rokov sa macko „objavil" pri Sverepci, Košeci, či Nosiciach, kde vyľakal deti, ktoré pásli kozy. Vtedy ho časť tejto mestskej časti hnala po priehradnom múre, až do lesa za Nimnicou. Teraz vídavajú ľudia medveďa pri Visolajoch.
Pestún
Mladý medveď prespáva podľa poľovníkov v revíri Poľovného združenia Hradisko pri Kočkovciach už asi dva roky. „Dostal sa sem ešte ako pestún. Ľudia ho videli viackrát a jeho prítomnosť potvrdili aj stopy v snehu na jar. Keď ho videli v kukurici, myslel som si, že si vymýšľajú, a že si pomýlil kanca s mackom," začína debatu o chlpáčovi Pavol Bulica z Poľovného združenia Visolaje, Brekov, Beluša.
Stretnutie prvé - zoznámenie
Cez jeleniu ruju šiel s kamarátom Dušanom Maslákom okolo zemiačniska, keď zbadali neďaleko pasúcich sa oviec medveďa.
„Zakričal som naňho, aby ich nenapadol. Kamarát sa rozbehol radšej preč. Keď som zakričal po druhý raz, maco sa otočil. Mal asi tri až štyri roky, možno metrák. Nechcel som stále veriť, že je tam. Bol blízko, snáď na dvadsať metrov. Vystrelil som do vzduchu a on odskočil. Ďalší kamarát prišiel s autom. Keď sme odchádzali, maco nám prešiel cez cestu a ušiel. Na Močidelníku bolo množstvo uchodených stôp a videli ho aj ďalší ľudia. Jeho revír bol veľký. Pohyboval sa smerom od Močidelníka cez Petrovú, popod diaľničné premostenie, smerom na Jankov háj," popisuje prvé stretnutie s medveďom Pavol.
Informoval predsedu, hospodára združenia i baču Juraja Zubeka.
Stretnutie druhé - zoči-voči
Pokiaľ nie je medveď príliš blízko, môžete ho vyplašiť tým, že sa v lese rozprávate alebo si pískate. Vtedy sa podľa mladého poľovníka bojí. Ak je bližšie a vy ho vyrušíte, môže zaútočiť.
„My sme jedného pred rokom v Zemianskej Závade na ležovisku vyplašili. Vybehol k jednému poľovníkovi, ktorý ho vyplašil ešte viac. Bol som na horizonte a zbadal som ho. Skríkol som na neho. Zvrtol sa, zreval a zahrabal labami. Bol odo mňa desať metrov, a mňa nenapadlo nič iné, ako bežať. Priblížil sa asi na poldruha metra a chcel ma zhodiť. Boli sme na svažnici, na ktorej ležali naťahané buky. Šmyklo sa mu na blate a odhodilo ho na opačnú stranu. Kamarát kričal na mňa, aby som už nebežal, ďalší, aby medveďa niekto zastrelil. Stáli sme v jednej línii, takže to nebolo možné. Potom ma napadlo, že stačilo vystreliť do vzduchu," opisuje stretnutie druhé Pavol Bulica.
Stretnutie tretie - medveď hviezda
Na jar čakal Pavol na Petrovej na srnca. Namiesto srnca začala z lesa vybiehať vysoká jelenia, lane s mladými. Vtom vyšiel na lúku medveď. „Pomaly ju prešiel a zamieril do seče. O týždeň na Kobulom vrchu ho videl kamarát ešte bližšie," tvrdí Pavol. „Áno, sedel som na posede a keďže bolo asi pol ôsmej večer, bola dobrá viditeľnosť. Medveď prišiel pod posed, zdvihol sa a vetril. Potom si začal labami zhrabávať brloh na spanie, zakričal som naňho, zišiel som do polovice rebríka, no moc sa mu odísť nechcelo. Napokon odišiel dole, smerom k ceste. Kamaráti mi o pol hodinku volali, že z trávy na Zákľukách pozeral na okoloidúce autá. Ľudia ho videli, niektorí zastavili a odfotili si ho," hovorí Ivan Hoferík.
Narušenie migrácie zveri
Poľovníci hovoria, že po vybudovaní diaľnice sa narušila migrácia zveri. Nadjazdy pre ňu sa nevybudovali, teraz sa zver tlačí popod premostenie od Pružinky po staré ihrisko pri Sverepci.
Medveď zatiaľ nenarobil škody, poľovníci o odstrel žiadať nemôžu. Koho stretne na svojich potulkách maco nabudúce? Možno Pavla, ktorý je poľovníkom deväť rokov. Ako sa to môže skončiť, nevie ani on.
Stanovisko a rady ochranára
Podľa slov Martina Kostru z Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy nik o chlpáčovi CHKO nepovedal. „Nemáme nahlásený takýto pohyb. Nik nám nevolal, takže presné informácie nemáme. Minulý rok sme zaznamenali pohyb medveďa pri Sverepci, ale teraz sme nevideli ani stopy a ani fotografie," skonštatoval.
Kostra tiež vysvetlil, že pri stretnutí s medveďom treba zachovať pokoj.
„Žiadne výkriky, panika, beh. Medveď potom skôr zaútočí. Prvý útok býva zvyčajne výstražný, zviera vás väčšinou nenapadne, chce len, aby ste ustúpili. Je to však individuálne, môže sa vyskytnúť aj to, že dôjde k napadnutiu. Ak medveď útočí, začne najprv vrčať, potom sa postaví na zadné a nakoniec sa rozbehne proti vám. To už je vážnejšie. Väčšinou k tomu dochádza, ak ide o krátku vzdialenosť, ak je medveď v úzkych a nemá kam ustúpiť. Drvivá väčšina stretnutí však končí tak, že zviera sa otočí a uteká preč. Ak už dôjde k útoku, nie je veľmi rozumné utekať. Lepšie je ľahnúť si na zem, schúliť sa do klbka, kryť si zátylok a spoliehať sa na to, že ustúpi. Ani lezenie na strom nám niekedy nepomôže. Ak ide o menšie zviera, môže vyliezť za nami a dočiahnuť nás. Odporúča sa ešte nosiť so sebou nejaký štipľavý sprej a strieknuť to na neho. Zviera to väčšinou odradí," radí Kostra.
Najlepšie je vyhnúť sa stretu s medveďom. V lese by sme mali preto na seba upozorňovať. Nosiť na batohu predmet, ktorý vydáva nejaký zvuk, ak nás je viac, rozprávať sa.
