POVAŽSKÁ BYSTRICA. Túto skutočnosti si všimol štvrták považskobystrického gymnázia Ján Hodulík. "Na strednom Považí nemalo povstanie dobrú živnú pôdu a to i napriek tomu, že protifašistický odboj tu prebehol prakticky bez prestávky," myslí si.
Nazdáva sa, že v tejto lokalite len veľmi ťažko zháňala strava pre účastníkov odboja a celkovo mestá na strednom Považí neboli povstaniu príliš naklonené. "Mestá ako Trenčín či Považská Bystrica boli silne proľudácke a inklinovali skôr k bratislavskej vláde, povstanie im nebolo po chuti. Pri zháňaní potravy tak boli partizáni odkázaní na pomoc z kopaníc, ktoré im však potrebné množstvo jedla nedokázali zabezpečiť. Povstalcom tak reálne hrozilo vyhladovanie," ozrejmil históriu Hodulík.
Ako dodal, desiatky hodín strávených v krajskom sídle Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trenčíne, štúdium dobových dokumentov i osobné rozhovory s priamymi účastníkmi SNP mu otvorili nový pohľad na priebeh povstania na strednom Považí. "Pri pohľade na SNP som nebol ovplyvnený komunistickou ideológiou a mohol som si vyberať zo starších i novodobých pohľadov na SNP. Hľadal som svoju vlastnú cestu, ako sa pozerať na SNP. Dospel som k záveru, že i keď povstanie bolo zideologizované a napríklad účasť sovietov v ňom často zidealizovaná, jeho význam pre slovenské dejiny je obrovský. Zaradili sme sa totiž ku krajinám, ktoré jasne povedali, že s fašistickou ideológiou nechcú mať nič spoločné a otvorene sa voči nej postavili," zhrnul svoj pohľad na odboj Hodulík s tým, že napríklad Maďarsko sa k podobnému kroku neodhodlalo a Nemeckej ríši zostalo verné až do konca vojny.
Ján Hodulík prezentoval svoj pohľad na SNP v práci SNP na strednom Považí, s ktorou skončil druhý na krajskej a celkovo štvrtý na tohtoročnej celoslovenskej dejepisnej olympiáde. Venoval sa v nej partizánskemu hnutiu Druhej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorá Nemcom škodila najmä pri ústupe na západ. Brigáda prežila celé povstanie a svoju poslednú bitku vybojovala 7. apríla v Brezovej pod Bradlom. Deň predtým prešla pod priame velenie Červenej armády.
