PRUŽINA. Podujatie pod názvom Stretnutie s kráľovnou Dúpnou organizujú jaskyniari z Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy. A aby bolo pre návštevníkov ešte zaujímavejšie, pripravili pre nich aj osvetlenie jaskyne a program.
Jaskyňa nie je bežne otvorená, a tak túto príležitosť využilo veľa turistov, ale aj zvedavcov.
Cudzokrajná návšteva
Prvým Číňanom, ktorý navštívil Pružinskú Dúpnu jaskyňu, sa minulý týždeň stal pán Yu, momentálne sa zaúčajúci v jednej zo strojárskych firiem v Považskej Bystrici. S prehliadkou jaskyne, ako prezradil pracovníčke tejto firmy Táni Pohankovej, s ktorou sa na výlet do slovenskej prírody vybrali vo sviatok Sedembolestnej Panny Márie, bol spokojný. Jaskyňa sa mu veľmi páčila.
Neodolateľná krásavica
Svoj obdiv nad podzemnou krásavicou Dúpnou však neskrýval ani predseda Klubu slovenských turistov regiónu Žilina Fero Lonc, ktorý tu bol tiež prvý raz. Ani po viacerých návštevách nezovšednela Pružinčanovi Jánovi Janigovi, ktorý je aj účastníkom podujatí organizovaných jaskyniarmi.
Pochvalné slová na jaskyňu zazneli aj od ďalších návštevníkov, ktorých zaujali prírodné krásy ale aj bohatá história. Nečudo, veď patrí k najznámejším jaskyniam nielen Strážovských vrchov a turisti ju navštevovali už v 19. storočí. Jedným z nich bol aj trenčiansky župný lekár, múzejník, prírodovedec a turista Karol Brančík, ktorý vtedy známe časti jaskyne odborne preskúmal a nakreslil jej prvý plán. Dnes sa o ňu i jej návštevníkov starajú dobrovoľní slovenskí jaskyniari. Na ich podnet nedávno turisti - značkári Gusto Kubáň z Púchova a Róbert Tomaščík z Považskej Bystrice vyznačili trasu náučného chodníka z Priedhoria k jaskyni. Na počesť K. Brančíka chodník ponesie jeho meno.
Ak sa chcete aj vy vydať po Brančíkových stopách do Pružinskej Dúpnej jaskyne, môžete tak urobiť ešte do konca októbra. Predtým sa však musíte dohodnúť s jaskyniarmi (kontakty nájdete na www.speleostrazov.sk). Vstupná brána do jaskyne je totiž zamknutá, navyše v zimnom období nemá dnu verejnosť prístup, aby bola zabezpečená ochrana zimujúcich netopierov.
Autor: Bohuslav Kortman
