Ceny sú rozdané, hasičky spokojné a určite aj čitateľská obec. Aspoň hlasy, ktoré ste posielali Našej super hasičke, tomu nasvedčujú.
O priazeň sa uchádzalo 42 súťažiacich, ktorým ste zaslali 2400 hlasov. Šesť najúspešnejších získalo ceny, ktoré venovala redakcia MY Noviny stredného Považia (Obzor), Fire systém - Športové poháre Korňa, vydavateľstva Ikar a salón Aurantia Považská Bystrica. Víťazky si ich prevzali v Ďurďovom, počas ukončenia Slovensko-moravskej hasičskej ligy.
Bolo to prekvapenie
Prvenstvo Moniku Mináriková z Dobrovoľného hasičského zboru Predmier príjemne prekvapilo. Ako sa priznala, naše noviny pravidelne číta, avšak ambície zúčastniť sa súťaže nemala. O to sa však postarali jej kolegovia z hasičského zboru. „Mojou prvou reakciou bolo skôr nadávanie. Samotné hlasovanie išlo mimo mňa. Čo ma však tešilo, tak to boli reakcie chalanov, ktorí nechceli dopustiť, aby som skončila na nejakom horšom mieste. Vždy to okomentovali - nie je takého čerta, aby sme túto súťaž nevyhrali, keď sa nám asi hasičskú nepodarí," zasmiala pri spomínaní na reakcie kolegov zo zboru.
Monika pôsobí medzi dobrovoľnými hasičmi od roku 1987. Začínala na pozícii rozdeľovač, od roku 1992 je predsedníčkou dobrovoľných hasičov v Predmieri. K tejto činnosti ju pritiahlo najmä odhodlanie pomáhať vždy, keď to niekto potrebuje. „Napríklad pred pár rokmi sme mali veľký požiar solárneho senníka v Predmieri. Bolo to na Veľkonočný pondelok poobede. Určite si viete predstaviť, ako to v tento deň v rodinách vyzerá. Ale dokázali sme sa zmobilizovať a bežali hasiť. Takýchto prípadov je veľmi veľa. Alebo keď horelo humno vedľa kostola. Od jednej v noci sme ho hasili. Ráno išli ľudia do kostola a my unavení a špinaví domov," doplnila.
Myšlienka čitateľskej súťaže sa jej páčila. Hoci žien je v dobrovoľných zboroch viac ako v minulosti, treba ich činnosť vyzdvihnúť. A čitateľská súťaže je podľa nej jednou z foriem, ako k tomu prispieť.
Hasičstvo majú v rodine
Rodina Milana Červeného z Kvašova má dobrovoľné hasičstvo už v krvi. Milan je trénerom, členmi zboru sú manželka, dcéra aj syn.
Naša súťaž hlavu rodiny podnietila, aby do nej prihlásil svoju manželku Moniku. „Prezradil mi to však až potom, keď už som bola prihlásená," povedala Monika, ktorá skončila na druhom mieste. Hasičstvu sa venuje od detstva, oficiálnou členkou sa však stala len pred ôsmimi rokmi. A čoskoro jej okrem tréningov a súťaží pribudli aj iné povinnosti. Stala sa totiž tajomníčkou Dobrovoľného hasičského zboru v Kvašove. „Hoci robím viac-menej papierovú a riadiacu prácu, nevynechávam ani súťaže. Stále behám za ženy, som strojníčka," informovala o svojej činnosti „strieborná" Monika.
Dobrovoľnému hasičstvu sa venuje aj dcéra Simonka, ktorá v našej čitateľskej súťaži získala štvrtú priečku. Prihlásil ju priateľ. V zbore je od roku 2002. „Pritiahol ma otec, keď začal trénovať žiakov. Bola som vtedy jediné dievča medzi chalanmi. Ale to neprekážalo, veď aj sama som bola ako chalan," zasmiala sa.
Umiestnenie v súťaži matku i dcéru potešilo. Obe sa zhodli, že činnosť žien v dobrovoľných hasičských zboroch treba viac propagovať.
Stiahli ju kamaráti
Jana Bajzová z Podhoria sa tiež do súťaže dostala tak, že ani o tom nevedela. „Prihlásila ma sestra. Bola som trochu zaskočená, ale čo už som mala robiť? Podľa mňa je to dobrá súťaž. Veď ku každej súťaži patrí aj takáto mimo súťaž," povedala na margo Našej super hasičky i záverečného kola Slovensko-moravskej hasičskej ligy.
Priznala sa, že k hasičstvu sa dostala nechtiac. „Pritiahli ma kamaráti z Podhoria." V súčasnosti súťaží za Ladce. „Je to dobrý šport. Prináša veľa kontaktov, priateľov, nové skúsenosti v hocijakom počasí," so smiechom okomentovala počasie, ktoré vládlo počas posledného kola ligy. „Je to dobrý šport aj pre deti. Aspoň sa venujú nejakej zmysluplnej činnosti," dodala. Janka skončila v čitateľskej súťaži na piatom mieste.
O priečku nižšie skončila najmladšia účastníčka súťaže, Paulínka Lacková z DHZ Nosice. „O súťaži som vedela, ale nerozmýšľala som vôbec nad tým, že by som sa do nej zapojila. O všetkom sa rozhodlo za mojim chrbtom," smeje sa Do Našej superhasičky ju prihlásil priateľ, kamarátka a aj stará mama. Paulína je údajne zrastená s hasičmi od deviatich rokov. „Som strojníčka. Túto sezónu máme novú mašinu, s ktorou som sa už skamarátila a pomaly si na seba zvykáme. Lepšie však poslúcha našich kolegov," tvrdila pätnásťročná hasička, ktorá sa z Ďurďového ponáhľala domov a vraj hybaj do školy.
Autor: vž, mk
