Článok pokračuje pod video reklamou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Medveď sa musí niečím živiť. Je to typický všežravec. Zkonzumuje trávu, byliny, ovocie, mäso, hmyz, semená.
Jedálny lístok sa mu počas roka mení. Aj preto dochádza ku škodám.
Medveď a človek
„Je to prevažne v období koncom leta, až do prvých mrazov, keď sa potrebujú vykŕmiť a nabrať čo najviac tuku. To platí najmä pre gravidné a vodiace medvedice," hovorí Beňadik Machciník z CHKO Strážovské vrchy.
August a september sú podľa Petra Pecíka z CHKO asi najviac vychytané mesiace. „Po ceste zje všetko, čo nájde. Mravce, trávu, maliny, mršinu, ak nájde včelín, neobíde ho. Je jasné, že ak narazí v noci na voľne pasúcu sa čriedu oviec, napadne ju. Je to obdobie, kedy príde aj k ľudským obydliam," opisuje jedálny lístok mackov ochranár.
V Tichej doline, sa staré kusy nad hornou hranicou lesa pasú na tráve a čučoriedkach. „Je to úplne niečo iné, ako u nás. Potravinové možnosti majú dané prírodou, a ovcu možno v živote ani nevideli," tvrdí Pecík. Podľa jeho slov tu nemajú možnosť navštevovať krmoviská, v ktorých poľovníci prikrmujú zver.
„U nás, prvé, čo medveď urobí, keď vyjde z brloha je, že navštívi všetky krmoviská. Pozná ich, a vie, kde sú. Po zime sa potrebuje rýchlo dostať do kondície. Takýto neprirodzený dostatok potravy umožní prežiť všetkým narodeným medvieďatám, z ktorých by za normálnych okolností niektoré uhynuli," dodáva druhý z ochranárov.
Do blízkosti ľudských obydlí sa častokrát dostane aj nedobrovoľne, a to najmä po vyrušení na ležovisku hubármi, nedisciplinovanými turistami, motorkármi alebo lesnými pracovníkmi.
Ľudia, aj keď neúmyselne, často lákajú medvede, ale aj iné živočíchy, voľne pohodenými odpadkami a mršinami. Poľovníci lákajú zver na potravou preplnené krmoviská, z ktorých medvede ani nechcú odísť. Voľná krajina je čoraz častejšie fragmentovaná plotmi, ktoré pre voľne žijúcu zver predstavujú prekážku v ich pohybe. Ako príklad možno spomenúť 264 hektárovú zvernicu medzi obcami Trstie a Pružina, ktorá predelila jediný prirodzený koridor pre zver medzi týmito obcami, preto tu možno čakať viac stretov človeka s medveďom.
Škody
V poslednom období navštívila naša najväčšia šelma niekoľko obcí Strážovských vrchov a zanechala za sebou stopy na včelínoch a hospodárskych zvieratách. Prečín, Malé Lednice, Belušské slatiny a Slopnú. V Prečíne a Belušských slatinách si medvedica s mláďaťom pomaškrtila na mede v úľoch, v Malých Ledniciach strhla medvedica tri ovce a v Slopnej prišiel medveď k čriede oviec už dvakrát.
Ani v jednom prípade neboli zvieratá či včelíny zabezpečené proti medveďovi pastierskym psom, elektrickým ohradníkom alebo iným účinným opatrením. Je to ľahostajnosťou farmárov alebo ich finančnou neschopnosťou?
„Ak dôjde ku škode a majiteľ si chce uplatniť náhradu škody, musí ju čo najskôr nahlásiť na miestne príslušnom obvodnom úrade životného prostredia. Musí zareagovať čo najskôr, pretože larvy múch dokážu všetky stopy pôvodcu zničiť za niekoľko hodín. Potom je determinácia veľmi obtiažna, až nemožná. Následne sme prizvaní k obhliadke, aby sme mohli jednoznačne zistiť, či škodu spôsobil určený živočích. Musíme nájsť stopy po útoku. Odrať kožu, zistiť záhryzy, zozberať vzorky," opisuje postup Machciník.
Vyjadrenie majiteľov
Hlásená dve strnuté ovce v Malých Ledniciach neboli poslednými. „Na druhý deň našiel bača ďalšie dve. Ovce majú čísla, a ja musím škodu nahlásiť, aby som ich mohla odpísať. Náhrada za ne nie je ani na zaplatenie odvozu do kafilérie," povedala Janka Balušíková.
Medveď zaútočil v Slopnej dvakrát. „nebolo to po prvý raz, čo sa pri našich ovečkách objavil macko. Poľovníci hovoria, že tí, ktorí ovce strhli, už prešli ďalej, ale my pre istotu ovce zatvárame do ovčína," tvrdil Bertin Zubek.
Medveď je tu a naučil sa žiť s človekom. Ak chceme žiť v harmónii s prírodou, musí sa aj človek naučiť žiť s medveďom.
