Maminu dvoch detí sme našli v rodinnom domčeku v Lazoch. Skôr ako sa pripravila na odchod do práce, sme ju trošku vyspovedali.
Rodina žije hasičstvom
Hasičstvu sa venuje od roku 1998, mometálne robí v družstve stredný spoj. „Evička a Karin sú zatiaľ malé, no hasičský šport ich baví. Smejeme sa aj s partnerom, keď sa hrajú na požiarny útok. Je to zábava a zatiaľ sa nedá povedať, či budú po mne," tvrdila Anna. Mimochodom aj jej partner je hasič a behával súťažne.
Družstvo mužov, sa, bohužiaľ," rozpadlo. Bolo by fajn, ak by sa dali opäť do kopy, ale o tom mierne pochybujem," skonštatovala hasička.
Sezóna
Podľa Anny sa družstvu celkom darilo, o svedčia aj poháre a umiestnenia medzi najlepšími. „zatiaľ funguje aj naša vlastná súťaž. Škoda, že družstvá sa ponáhľajú na ďalšie, a tak mnohí odbehnú a idú preč. Ale to je osud všetkých dopoludňajších súťaží," zamyslí sa tretie v poradí našej súťaže. Podľa nej sa dá venovať hasičstvu i s dvoma deťmi. „Chodievajú so mnou. Niekedy sa dá, niekedy nie, no doma túto vec nejako inak neriešime. Partner je veľmi tolerantný.
Súťaž
Do Našej superhasičky ju prihlásila kamarátka. „Povedala mi to asi desať minút predtým, ako poslala prihlášku. Hlasy zháňali kamaráti, sponzori. Najväčším bola asi teta z Krčmy u hasiča. Sledovali sme, ako pribúdajú hlasy, a ja som tušila, že by som mohla skončiť v prvej päťke. Keď sa blížil záver, spýtali sa ma známi, prečo by som nemohla skončiť tretia, a kúpili ďalšie noviny. Stalo sa. S pohárom, ktorý je mimochodom veľmi krásny, ste ma potešili. Dievčatá sa naň tešia. Keď prídu zo škôlky, budú mať určite radosť. Samozrejme, že ho ukážem aj kolegyniam a ostatným. Takýto pohár sme v tejto sezóne nedostali," tvrdila Anna.
Po tom, ako prevzala ceny i pohár z rúk našej kolegyne Danky Manovej skonštatovala, že ak pripravíme súťaž o rok, zúčastní sa jej. Údajne bude chcieť varj obhájiť pozíciu z tohto roku. My veríme, že nielen ona, a že do súťaže sa zapoja ďalšie ženy.
