Prvé hodnoverné písomné správy podľa pápežských listín sú z rokov 1332 - 1337, kedy sa považskobystrický farár a fara spomínajú v registri vyberačov pápežských desiatkov. Je však predpoklad, že drevený kostol tu bol už predtým. Zo starých kroník mesta sa dozvedáme, že kamenný gotický kostol dal postaviť Ján Podmanický koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia.
Pôvodný gotický kostol bol jednoloďový a dávali sa doňho pochovávať aj majitelia Považského hradu. Jeho architektúra prešla renesančnými úpravami v prvej tretine 17. storočia.
Kostol rozšírili v minulom storočí
K najväčšej zmene v stavbe kostola došlo v minulom storočí, pretože jeho veľkosť už nepostačovala potrebám farnosti. Úplnú prestavbu začal vtedajší považskobystrický farár Štefan Bergendy v roku 1940. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovali iba pôvodné gotické presbytérium s jeho interiérom, ostatná časť starého kostola bola zbúraná.
Pôvodný gotický kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch bočných lodí, najmohutnejšia prostredná a druhá bočná loď boli pristavané. Na budúci rok si farnosť pripomenie 70. výročie posvätenia prebudovaného chrámu.
Novodobé vitrážové okná sú vyhotovené podľa návrhu Vincenta a Viery Hložníkovcov z roku 1951. Vo vestibule kostola sú v stene zabudované epitafy - renesančný epitaf Rafaela Podmanického z roka 1558, neskororenesančné epitafy Žigmunda Balassu a jeho manželky kňažnej Alžbety Zborowskej z obdobia okolo roka 1620 so zlomkami karyatíd.
Zasvätený je Navštíveniu Panny Márie
Považskobystrický chrám je zasvätený Navštíveniu Panny Márie. Výjavy zo života Krista, Panny Márie a apoštolov a svojským spôsobom myšlienky Apokalypsy sv. Jána znázorňuje pozoruhodná výzdoba súčasného kostola. Stvárnil ju Edmund Massányi. Monumentálna freska z rokov 1959 - 1960 sa nachádza v presbytériu nad oltárom.
Veľmi pozoruhodné je gotické súsošie kalvárie, ktoré je umiestnené v interiéri kostola, a ktoré je nádherne a odborne zreštaurované. Jeho reštaurovanie bolo urobené asi pred ôsmimi rokmi. Bolo to, ako sa hovorí, v hodine dvanástej, lebo bolo vplyvom času, poveternostných podmienok, ako žiaľ i vandalizmu, veľmi poškodené.
Námestie okolo chrámu
Obnovený chrám sa stal dominantou námestia, ale rozsiahla prestavba mesta v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ho zatienila.
V súčasnosti mesto buduje okolo kostola Mariánske námestie. S jeho rekonštrukciou sa začalo v roku 2008. Je rozdelená do štyroch etáp. Prvé tri etapy financuje mesto Považská Bystrica, štvrtú, ktorá zahŕňa výstavbu spoločenského a pastoračného centra, bude financovať cirkev. Súčasťou Mariánskeho námestia bude aj fontána, ktorá je navrhovaná ako vodná lagúna v tvare lichobežníkového tvaru, prehĺbenú časť bude tvoriť jazierko.
Zaujímavosťou je, že prvú etapu rekonštrukčných prác museli načas zastaviť. „Pri odkrývaní niektorých častí, súvisiacich s kostolom, sa našlo torzo základov. Podľa pamiatkarov naznačovalo, že kostol by mohol byť o sto rokov starší, ako sa predpokladalo. Nie je to však potvrdené, pretože nálezisko bolo podľa archeológov na výskum príliš malé, nakoľko niektoré jeho časti boil vybagrované a odvezené pri výstavbe cestnej komunikácie pod kostolom," doplnil Ladislav Herman, farský administrátor, dekan, titulárny kanonik.
Projekt na rekonštrukciu Kalvárie je pripravený
Nad kopcom zvaným Kamenec bola v roku 1807 vybudovaná klasická Kalvária. K stavbe a udržiavaniu Kalvárie sa zaviazala obec Považská Bystrica zmluvou z 8. júna 1807. Podpísali ju richtár Tomáš Lovíšek a farár Jozef Bobossék.
Kalvária vydržala viac ako sto rokov. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia starobylú kaplnku, súsošie Ukrižovania a jednotlivé zastavania krížovej cesty zničili vandali.
Farnosť v súčasnosti pripravuje jej obnovenie. „Projekt už máme spracovaný, čakáme, kedy bude vyhlásená výzva, aby sme ho mohli podať. Budeme hľadať aj sponzorov, pretože oprava bude finančne náročná. Verím, že v meste je viacero podnikateľov, ktorí napriek súčasnej ťažkej situácii majú natoľko radi naše mesto, že budú ochotní pomôcť," doplnil Ladislav Herman.
