POVAŽSKÁ BYSTRICA. Vystúpenia pre obyvateľov domova na Lánoch pripravujú študentky štvrtého ročníka v októbri už tradične. Starí ľudia dievčatá dobre poznajú. Nejaký čas sa totiž s nimi stretávajú počas praxe. Vtedy dievčatá vždy pozisťujú, čo sa starým ľuďom páči, čo by ich potešilo a podľa toho zostavujú program.
Oceňujú to
Príprava vystúpenia trvala dievčatám viac ako dva týždne. Starým ľuďom zarecitovali, zaspievali, zahrali veselú scénku zo života a na záver ich zobrali aj do tanečného kola. Obyvatelia domova dôchodcov sa na toto podujatie vždy tešia. „Dievčatká zo zdravotky chodia vystupovať každý rok. Vždy sa na to tešíme. Viete, pri niektorých tých básničkách, kde sa hovorí o rodine si aj poplačem," hovorí Jozef Ďurec. V domove je deviaty rok.
Program sa páčil aj Alžbete Marcinkovičovej. „Naplní nás to energiou, akoby na nás preskočilo trochu toho ich životného elánu. Sú milé," hovorí pani Alžbeta. V domove je štvrtý rok. Cíti sa tu dobre. „Mám už vyše deväťdesiat. V Považskej Bystrici žijem 63 rokov, ale nepochádzam odtiaľto, ale z dedinky neďaleko Budapešti. Sem sme sa presťahovali v štyridsiatom siedmom," prezrádza niečo o sebe pani Alžbeta.
Dodáva, že pracovala celý život v Považských strojárňach. „Nebola to ľahká práca, ale poviem vám, že ani práca sestričky či opatrovateľky nie je ľahká. Tie dievčatá majú zlatú povahu, musia byť veľmi trpezlivé a mať vzťah k ľuďom," dodáva.
Pán Ďurec sa na dievčatá vždy teší.O zábave i o práci
Dievčatá pripravovali program podľa toho, čo si starí ľudia želali. „Chodili sme sem mesiac na prax. Zistili sme, čo by sa im páčilo a podľa toho sme pripravovali jednotlivé vstupy. Prax bola zaujímavá. Viem si predstaviť, že by som šla túto prácu v minulosti robiť. Skôr ako do nemocnice," hovorí študentka Janka Maráková.
Prax dala veľa aj ďalším. „Spočiatku sme nevedeli do čoho ideme. Po práci v nemocnici, kde sme začínali na detskom a postupne prešli aj inými oddeleniami, bolo toto trochu iné. Niekedy to bolo aj ťažké, dohodnúť sa so starkými na niečom, ale nakoniec sa to vždy dalo. Človek musí byť trpezlivý, vedieť veľa počúvať a byť psychológ," hovorí Mária Lazarová.
Z vystúpenia.Skôr učiteľka mala trému
Stredoškolská učiteľka Viera Svitková, ktorá program s dievčatami nacvičovala, sa priznala, že mala možno väčšiu trému než ony samy. „Mali sme dosť málo času na prípravu, lebo sa nám pôvodný termín stretol s organizovaním inej akcie. Museli sme preto prípravu skrátiť. Dievčatá sú, našťastie, spontánne, naučili sa všetko rýchlo. Sú medzi nimi aj folkloristky, členky ochotníckeho divadla, tak to šlo dobre. Dúfam, že v budúcnosti sa nechajú nahovoriť študentky aj pre hru na hudobnom nástroji," hovorí Svitková.
Autor: Berko