Splnil si detský sen, stal sa hasičom i majstrom sveta

viezol aj Púchovčan Michal Kvocera.

Dobrá divácka kulisa

Svetový šampionát sa uskutočnil v meste Doneck na Ukrajine. Slováci obhajovali vlaňajšie šieste miesto. Samotná súťaž sa konala na štadióne Národného olympijského komplexu a mala veľmi dobrú športovú atmosféru.

Svetové šampionáty hasičov, hoci nejde o populárny šport, ako napríklad futbal, mávajú veľmi dobrú divácku kulisu. Futbalový štadión v Donecku je stánok, kde hráva svoje zápasy populárny Šachťor. Počtom miest na sedenie patrí k najväčším v Európe. Nebol zaplnený úplne, ale diváci prišli.

Zranenie

Reprezentačné družstvo Slovenskej republiky tvorili súťažiaci a realizačný tím: Viliam Štinčík, Ondrej Žuža, Peter Vitko, Peter Mláka, Vladimír Plachý, Marek Veselovský, Imrich Laznia, Marián Beránek, Marián Tóth, Róbert Csőrgö, Michal Kvocera, Juraj Oravec a Vladimír Suržin. Jeho súčasťou bol aj Michal Kvocera, člen Hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici, stanica Púchov.

„Ešte na krajskej súťaži v Dubnici som si natiahol sval na nohe. Potom prišlo ďalšie nešťastné zranenie, tentoraz ruky," začína hovoriť o svojej ceste v úlohe náhradníka na svetový šampionát Michal. Zranenia nedoliečil, čo sa mu vypomstilo. Sval na nohe sa ozval na domácom šampionáte opäť.

Cesta do sveta

Do Donecka cestovala slovenská výprava dvomi vozidlami. „Zbierali sme sa po ceste, v Košiciach pribudli poslední. Na hraniciach sme problémy nemali, no ukrajinské cesty nám dali zabrať," tvrdil člen slovenského družstva. Cesta po komunikáciách, ktoré boli vraj v dezolátnom stave, trvala hasičom dva dni.

Prostredie i okolie nasvedčovali tomu, že Ukrajina je bývalou súčasťou vtedajšieho Sovietskeho zväzu, a že západ je opačným smerom. „Ubytovali nás v dobrom hoteli. Strava bola na naše zvyky trošku iná. Ukrajinci nemajú problém miešať sladké s kyslím či slaným. Usporiadateľ nám pridelil pomocníka, ktorý sa s nami vždy dohodol. Ak bol čas, vysvetlili sme mu, kde chceme ísť a čo chceme vidieť. On nám odporučil, čo by nás zaujímať mohlo. Znie to možno paradoxne, ale technika domácich hasičov to nebola," povedal s úsmevom mladý hasič.

Začalo sa vežou

Slovenským reprezentantom vyhradili jednodňový tréning. Počas neho mali možnosť vyskúšať si všetky disciplíny. Cvičnú vežu, prekážky na atletickej dráhe, prenosnú motorovú striekačku a ostatné príslušenstvo na vykonávanie kolektívnych disciplín, ktoré dodal organizátor.

Prvý súťažný deň otvorila disciplína, na prvý pohľad pre oko diváka asi najnebezpečnejšia - výstup do štvrtého podlažia cvičnej veže. „Na vežu som si trúfal. V tejto disciplíne sa tak sval neunaví. Napokon som však nenastúpil," tvrdí Michal.

Slováci začali sľubne a obsadili časom 94,32 sek siedmu priečku.

Nič moc

Tak ohodnotil Michal umiestnenie našich v ďalších disciplínach. „Nedarilo sa nám tak, ako sme si želali. V štafete a aj stovke sme poľavili. Desiata priečka nesľubovala nijako príjemný záver a tobôž nie príjemné šieste miesto celkovo z vlaňajška," dodal slovenský reprezentant.

Darilo sa, naopak domácim, ktorí neskončili nikdy horšie ako tretí. Mladučký reprezentant Bieloruska vytvoril svetový rekord na stovku prekážok.

Majstri sveta

Slováci mali svoj šťastný deň v záverečnej disciplíne šampionátu. Časom 28,53 sek vyhrali požiarny útok. Slovensko získalo historický prvý titul majstra sveta.

„Bol to posledný útok, ktorý sme šli s Ukrajincami. Oficiálne sa bežia vždy dva. Nám zavadzal rozhodca, ktorý sa priznal. Preto sme dostali opravný pokus, ktorý nám vyšiel. Oslavy prišli po ukončení súťaže, na oficiálnom bankete po vyhlásení výsledkov. Zrazu sa s nami všetci rozprávali, došlo na výmenu dresov a košieľ s Rusmi či Bielorusmi," opisuje šťastný záver šampionátu Michal.

U ministra

Cesta domov ubehla rýchlo, výprava šla inakadiaľ, ako do Donecka. V celkovom hodnotení sa slovenská reprezentácia spomedzi dvanástky svetových hasičských družstiev umiestnila na 6. mieste, čím obhájila aj minuloročné umiestnenie.

Výkon hasičov ocenil aj minister vnútra a prezident Hasičského a záchranného zboru v priestoroch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. „Bolo to rýchlo. Ani sme si to poriadne neužili a ani neuvedomovali," skonštatoval majster sveta.

Chcel by ísť do Berlína

Titul svetového šampióna mu bude pripomínať medaila, fotografie a spomienky. „Doniesol som akurát niekoľko čajov priateľke Marike, pár drobností. Po Rusku to bol môj druhý svetový šampionát. Ten budúci bude v Nemecku, v Berlíne. Ja by som na ňom štartoval rád," dodal skromný mladý muž, ktorého snom bolo stať sa profesionálnym hasičom.