Na druhom stretnutí boli zaujímavé projekty

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Veľká zasadačka mestského úradu bola aj na druhom zasadnutí lokalpatriotov plná, ľudia si mohli pozrieť výstavu zaujímavých exponátov a vidieť viacero prezentácií.

Fotografie a treťohorný park

Veľký záujem bol opäť o prezentáciu starých fotografií viacerých častí mesta, ktoré sa prelínali do súčasnosti. Zaujímavosťou bolo predstavenie projektu Treťohorného parku. „V meste je na to vhodný priestor pri Domanižanke pod čerpacou stanicou Agip. Išlo by o tematický park s rastlinami, ktoré sa zachovali z obdobia treťohôr, prežili do súčasnosti a dali by sa tu vysadiť. Celé to je zatiaľ v štádiu návrhu, ktorý musia odsúhlasiť predstavitelia mesta, a dá sa zosúladiť s projektom revitalizácie toku. Samozrejme, že k jednotlivým rastlinám by boli aj vysvetlivky a vydala by sa brožúrka. V parku by sa dali umiestniť aj modely zvierat z tohto obdobia, čo by privítali hlavne deti. Vznikla by náučná a oddychová zóna priamo v centre, kde by mohli ľudia ísť si posedieť, zrelaxovať, " hovorí niečo bližšie k zámeru Martin Smatana. Dodáva, že niečo podobné tu chýba.

Bunkre, hrad a primátori

O pozostatkoch histórie svetovej vojny v meste - bunkroch, informovali členovia združenia DV2. O postupe prác pri záchrane hradných bášt, múrov, príprave očisteného muriva pre výstavbu a čistení hradu, kde pomohli skauti, informovalo Združenie hradu Bystrica. Rudolf Hodas, autor virtuálnej Považskej Bystrice, okrem iného prezentoval ako fungujú podobné projekty v iných mestách a opisovala aj konkrétny postup vytvárania modelov.

Prezentovať sa prišli aj niektorí kandidáti na primátora. V časovom limite mali odpovedať na otázku využitia budovy bývalej vojenskej správy. Novinkou bola výstava najstarších cechov v Považskej Bystrici a artikulí rodu Podmanických.

Diskusia

V diskusii sa strhla polemika obyvateľov o rozložení ulíc a niektorých častí starého mesta, ktoré už dnes neexistujú. Padali aj návrhy na oživenie histórie pre mladšie generácie. „Šiandorovská ulica končila starým agátom, ktorý vydržal na svojom mieste dodnes. Mali by sme ho označiť tabuľkou, ak by niekoho napadlo zrezať ho," navrhol konkrétnu vec Ján Briestenský. Nad starými fotografiami mesta potom postávali ešte dlho hlúčiky občanov a spomínali kde bol aký dom, obchod, prevádzka či krčma.