Článok pokračuje pod video reklamou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Malý príspevok získali od redakcie traja súrodenci Vargovci vďaka bratovi Matúšovi. Čakal na ceste kamaráta. Chcel sa zviezť do Považskej Bystrice za otcom.
Výhra všetkých potešila, o súťaži vedeli a noviny kupujú pravidelne. Súrodenci sľúbili, že sa o ňu podelia.
Našťastie dostal rozum
Matúša Vargu sme zastihli v Hornom Milochove na ceste. Všimli sme si ho na poslednú chvíľu. Keď sme sa ho pýtali, či má doma Obzor, vedel, že ide o súťaž. „Máme, ale otec ho má asi v práci. Bol som práve na ceste za ním. Tam si ho nosí a číta. Ale môžeme sa ísť hore pozrieť, možno ho teraz nezobral," zareagoval Matúš.
Cesta do strmého kopca k Vargoncom sa vyplatila, noviny po chvíli hľadania našli. Sadli sme si s troma súrodencami potom za stôl a rozprávali s nimi trošku o živote. Matúš chodí posledný rok na priemyslovku. Bol by už skončil, ale školu začal istý čas zanedbávať pre brigády a veci, ktoré podľa jeho vlastných slov boli nepodstatné, a tak si štúdium predĺžil. „Dnes už viem, že to bola hlúposť," dodáva Matúš. Mama Danka hovorí, že bol vždy dobrý žiak. „Mával aj na základnej škole jednotky, dvojky. Je to jeho život, potreboval sa asi spamätať," hodnotí pani domu.
Prísna, ale naučila
Na základnú školu si Matúš spomína celkom rád. Chodil ku kostolu na sídlisku Stred. „Mali sme prísnu triednu. Pamätám si, že raz som musel ísť do školy písať písomnú prácu zo slovenského jazyka hneď, ako ma prepustili z nemocnice. Mal som to nerozhodné. Mne až tak veľmi nezáležalo na tom, čo budem mať. Ona však trvala na tom, aby som o známku ešte bojoval. Vtedy sa mi to zdalo zvláštne, ale dnes to vidím celkom inak. A môžem povedať, že slovenský jazyk ma naučila výborne. Na priemyslovke som nemal problémy," spomína si na školu Matúš.
Jediná sestra a najmladší z rodiny
Matúšova sestra Mária študuje na gymnáziu a tiež má v škole veľmi dobré výsledky. Tvrdí, že s tromi bratmi to ako jediné dievča nemá jednoduché, hlavne čo sa týka udržiavania poriadku v dome.
Keď príde reč na najmladšieho Šimona, všetci sa usmievajú. „S tými troma staršími nebolo treba sa zaoberať, ale tohto musím stále kontrolovať. Keby ste náhodou potrebovali v redakcii niekoho kto vie piť krv, radi vám ho požičiame. Ide mu to občas výborne," hovorí s úsmevom pani Vargová. Šimon sa zamračí a dodáva, že tato asi vidí inak. „Hlavne ja mu doma pomáham. Nie je všetko len škola," hnevá sa najmladší z rodiny.
Muzikanti
S Vargovcami hovoríme etše o všeličom. Pani Danka o práci v nemocnici a o tom, aká je nedocenená, s Majkou o ďalšom štúdiu, s Matúšom o jeho muzicírovaní. „Všetci hráme na nejaký hudobný nástroj. Ja som začínal na klavír. Veľmi ma to bavilo, hlavne keď ma učil pán Kardoš. Teraz hrám na trubku, to je zas o niečom inom, ale muzika ma baví. Po kom som zdedil talent? Asi po otcovi. Mama nemá hudobný sluch," hovorí Matúš. S najstarším bratom hrá aj v dychovom orchestri.
Súdržní
U Vargovcov je nám dobre, smejeme sa na všeličom, hlavne keď sa súrodenci navzájom doberajú. Cítiť, že sa majú radi a držia spolu. Sľúbili, že aj o výhru sa medzi sebou spravodlivo podelia. Uvidíme, či dodržia slovo, prídeme si to niekedy možno ešte skontrolovať. Odchádzame spokojní, že sme mohli pomôcť.
Ak chcete aj vy získať výhru a trošku si prilepšiť svoj rozpočet či získať malý príspevok k vreckovému, kúpte si noviny. Ak nájdeme u vás aktuálne číslo novín, môžete vyhrať práve vy.
