POVAŽSKÁ BYSTRICA. V prípade bezdomovcov na stanici nejde už o lokálnu záležitosť, ale vec, ktorá začína mať celoslovenský rozmer.
Niektorí cestujúci dokonca tvrdia, že je to terorizovanie pasažierov, ktorí musia zniesť nepohodlie pre problém, ktorý sa nedá riešiť.
Je to čudné
Cestujúci sú nespokojní, odstránenie lavičiek ich prekvapilo. Ťažko povedať, či ich zrušenie pomôže. Cestujúcim budú chýbať," myslí si Matilda Snopková.
„Doplácajú cestujúci. Ak prídu na vlak a musia čakať, lebo nemajú iný spoj, je zlé, že musia stáť. Je to tak aj v Žiline a tiež v Poprade," hovorí pani Božka.
Pán Štefan, ktorý s ňou prišiel na stanicu, dodáva, že je čudné, ak si zaplatí lístok a chce si sadnúť, musím ísť von, lebo len tam sú lavičky. „Zatiaľ sa to dá, ale keď bude fujavica? Ja to ešte zvládnem, ale čo taká babka, dedko alebo matka s deťmi?" pýta sa Štefan.
Aj tak tu sedia, na zemi
Opatrenie na stanici prekáža aj študentom.
„V poslednom čase cestujem vlakom často, a nie je to nič moc. Tí bezdomovci, to je hrozné. Zrušenie lavičiek nepomôže. Sedia pri radiátoroch na zemi," konštatuje študentka, Miriam Bundzíková. Na stanici ju bol odprevadiť priateľ. Miesto nie je bezpečné, nechce, aby chodila sama.
Cestujúca zo Žiliny hovorí, že aj u nich majú takýto problém. „Rušenie lavičiek na železničných staniciach je na Slovensku posledná novinka. V Žiline je to tak isto. Či to pomohlo? Ťažko povedať, lebo aj polícia častejšie teraz kontroluje. Inak, neodišli celkom, len sa premiestnili zvnútra stanice na perón. Ale tu u vás im asi nevadí, že nemajú lavičky. Sedia v kúte pri radiátoroch," hovorí Jarmila Zelníková.
Hanbí sa
Aj podnikatelia, ktorí majú na stanici prevádzky, sa sťažujú. „Teraz je to dobré. Nie je ich tu toľko. Príďte o štvrtej popoludní alebo cez víkend. Sú tu, doslova, grupy. Naukladaní sú tu v kúte pri radiátore ako sardinky. Niekedy spia aj siedmi na kope. Keď prídem v sobotu ráno do práce, je tu neznesiteľný zápach. Niekedy sa aj bojím, vedia byť aj agresívni," opisuje stav na stanici pani Zuzana, ktorá tu má bufet s občerstvením.
Je železničiarka a miesto na podnikanie v službách pre cestujúcich má v prenájme. Hanbí sa za to, aké sú problémy na železničnej stanici.
Opisuje tiež situáciu spred niekoľkých hodín. „Pred chvíľou tu ležala tamtá chudá žena. Spala asi tri hodiny v kúte. V spánku sa pod seba vyšpinila. Po troch hodinách vstala a išla si kúpiť fľašu, aby sa zas naliala."
V zime bývajú podľa Zuzany bezdomovci čistejší, menej zapáchajú, lebo sa chodia umývať do zariadení, ktoré sú tu pre nich v meste zriadené. Nie všetci však využívajú túto možnosť.
Upratovačky majú aj strach
Bufetárka dodáva, že ľutuje upratovačky, ktoré robia na stanici poriadok. Musia totiž umývať výkaly, zvratky.
„Minule som išla do práce. Vošla som do vestibulu. Bolo tu ešte dosť cestujúcich a v kúte stál bezdomovec. Prirodzenie vytiahnuté von, chodil hore-dolu a všetko okolo seba pošpinil. A teraz, robte tu poriadok. Čo ja viem, či tí ľudia nemajú nejaké choroby? Nosím rukavice až po lakte, ale aj tak mám strach. O tom, že upratovať tu nie je žiadna slasť, už ani nehovorím," hovorí jedna z upratovačiek.
Ťažké podnikanie
Veľakrát sa aj podľa viacerých zamestnancov stanice bezdomovci medzi sebou pobili a škaredo si nadávali. Po odstránení lavičiek sa časť na železničnej stanici už neobjavuje, problém sa presunul inam. „Vraj teraz bývajú vo väčšom počte zas na autobusovom nástupišti," vysvetľuje Zuzana. Dodáva však, že celkom sa problém nevyriešil, bezdomovci totiž stále prespávajú aj na železničnej stanici.
Keď tu boli lavičky, ľudia si aj tak nemali kde sadnúť. Bezdomovci mali miesta medzi sebou podelené. Ak aj bola lavička voľná, väčšinou bola od nich špinavá.
„Je mi ľúto cestujúcich, že musia sedieť vonku v zime. Ale aj tak vo vnútri nečakali. Nemali kde, a ak aj áno, pre neznesiteľný zápach väčšinou chodili von. Slušný cestujúci tu jednoducho nezostal," dodáva Zuzana. Hoci ako bufetárka na stanici veľa nezarobí, je to aké-také živobytie pre ňu aj jej rodinu. Nie je vraj náročná. Bezdomovci jej však kazia obchody.
Problém je v alkohole
Zamestnanci stanice tvrdia, že oveľa lepšie to bolo, keď mali stálu službu železničnej polície. „Sú v Púchove. Chodia len občas a bezdomovci majú vypočítané, kedy prichádzajú. Vždy odídu. Myslím si, že to bola chyba," hovorí jeden zo zamestnancov.
Prednosta železničnej stanice tvrdí, že hliadky železničnej polície na stanicu chodia pravidelne, ale to nestačí. „Jednými dverami dvoch - troch vyhodia, druhými sa štyria vrátia." K situácii prednosta dodáva. „Museli by ste to zažiť - hádky, bitky, fetovanie v priamom prenose, neskutočný zápach, ktorý aj tak znemožňoval ľuďom na lavičkách sedieť."
Práca na železničnej stanice je niekedy aj nebezpečná. „Musím sama v noci zamykať. Raz tu bol chlap, ktorého som upozornila slušne, že musí opustiť stanicu. Vyskočil a začal mi nadávať, že či som nejaká doktorka, keď ho dirigujem a zahnal sa na mňa fľašou," opisuje príhodu žena v stredných rokoch. Dodáva, že tu nebolo nikoho, žiadna ostraha.
Bezdomovci vraj majú aj na výber. Problém je však v alkohole. „Ten starý pán, čo je teraz vonku s tými dlhými sivými vlasmi, berie vraj päťsto eur dôchodku. Prečo je tu na stanici?" pýta sa zamestnankyňa železníc. Od iných sa dozvedáme, že mohol údajne ísť do domova dôchodcov, no odmietol to. Potvrdzuje to aj Janka Dudoňová, vedúca útvaru sociálnych služieb mesta. „Mal už pripravenú žiadosť, ale nechcel ju podpísať," dodáva.
Rôzne reakcie
Bezdomovci na našu prítomnosť reagujú rôzne. „Príďte sem, keď nás bijú policajti. To vtedy sem neprídete, čo, že? A odfoťte nás s Hanku," domáha sa pozornosti jeden z bezdomovcov.
Keď sa obraciame na iný objekt, napriek prítomnosti policajtov sa nám ujde spŕška nadávok. „Vás upozorňujem, do p.., ak sa niekde objaví moja fotografia, tak vás ...." nedopovie. Železničná polícia ho vyvádza pred stanicu. Ako by to dopadlo, keby tu neboli, ťažko povedať. „Mojej kolegyni, ktorá tu robí, raz dal jeden bezdomovec také zaucho, že padla na zem," hovorí upratovačka.
Majú to vypočítané
Polícia upozorňuje bezdomovcov na ich poburujúce správanie a oni opúšťajú stanicu.
„Teraz vyšli von a boja sa vrátiť. Ale vidíte, čakajú. Vedia, že večerným rýchlikom za päť osem odchádzame preč. Keď nás tu nebude, vrátia sa," hovorí jeden zo železničných policajtov. Dodáva, že aj pohľad ľudí na prístup k týmto ľuďom je rôzny. „Jedni nás žiadajú, aby sme ich zo stanice vyhodili, iní sa ich zastávajú, ak začneme niečo robiť."
Stanica je počas prítomnosti polície prázdna. Skupina bezdomovcov sedí na lavičkách pred ňou. Odrazu sa otvárajú dvere. Objaví sa ošumelý muž. Keď zbadá policajtov, okamžite zmizne. Asi nedostal od kamarátov avízo, že teraz dnu ísť nemôže. Dozvedáme sa, že útulky tiež celkom problém neriešia, lebo mnohí bezdomovci tam nechodia. Problém je totiž v tom, že v týchto zariadeniach nemôžu piť alkohol. Na stanici im je vraj dobre. Výčap majú pod nosom, teplo a sú stará známa partia, ktorá pije kolektívne. Záleží od toho, kto má kedy aký príjem.
