HORNÁ MARIKOVÁ. Územie 14 kilometrov dlhej obce má veľmi členitý povrch, najnižšie položené miesto - Paseky - je v nadmorskej výške 370 metrov, najvyšší bod chotára je 1055-metrový vrch Stratenec na hlavnom hrebeni Javorníkov.
Pôvod názvu obce je nejasný a kolujú o ňom tri najčastejšie povesti. Údajne vznikol podľa mena miestnej cigánky Mariky, známej v celom chotári, iný zdroj hovorí o grófke Marike, ktorej územie Marikovej darovali a tretia verzia tvrdí, že obec nazvali podľa roľníka, ktorý svoj rod doviedol do tejto oblasti.
"Menej známa je povesť o keltskom kniežati, ktorý sa volal Marík a na prelome letopočtov porazil Rimanov. Na jeho počesť nazvali dolinu Marikovskou," povedal miestny amatérsky historik Miroslav Šmalo s tým, že slovo "rík" v reči Keltov (i v dnešnom írskom jazyku) znamená kráľ.
V Marikovskej doline sa našli stopy osídlenia z doby halštatskej, laténskej, rímskej a slovanskej, čo svedčí o tom, že dolina je osídlená od dávnoveku. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho ovládol uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou severozápadné Slovensko a 12. júla 1321 daroval magistrovi Ondrejovi dediny v Marikovskej doline. Medzi nimi i dve Lehoty, o ktorých sa predpokladá, že jedna bola na území dnešnej Dolnej a druhá Hornej Marikovej. To je aj prvá písomná zmienka o Marikovskej doline.
Históriu obce v nemalej miere ovplyvnila valašská kolonizácia v polovici 16. storočia. Valasi mali určité výsady, mali svoje súdne právo, vojvodcu, neplatili peňažné renty, no zo svojho majetku odovzdávali naturálie. Od konca 17. storočia sa postupne menil charakter valašskej kolonizácie, na vyklčovaných miestach vznikali kopanice a valasi prechádzali na usadlý spôsob života.
"I keď až do 16. mája 1954 bola Horná a Dolná Mariková jednou dedinou, medzníkom zachytávajúcim prvé snahy o rozdelenie oboch obcí bol rok 1789. Vtedy došlo k vzniku druhej farnosti - Hornyo Hlboke, ktorá po cirkevnej stránke spravovala územie terajšej Hornej Marikovej," zdôraznil Šmalo. Pripomenul, že domáci dodnes nazývajú v miestnom nárečí obce "Dolňja a Horňja fara".
