HORNÁ MARIKOVÁ. Príslušníkmi náhradného 71. pešieho trenčianskeho pluku v srbskom Kragujevaci boli najmä Slováci z Oravskej, Turčianskej a Trenčianskej župy. I preto ho posmešne nazývali "drotársky pluk". Tvorili ho najmä vojaci, ktorých prepustili z ruského zajatia. Bolo ich okolo 3000.
Na sklonku vojny už veteráni nemali mnoho chuti podstupovať vojenský dril, akým ich zaťažovali rakúsko-uhorskí dôstojníci. Napätie medzi dôstojníkmi a mužstvom vyvrcholilo v deň žoldu - v nedeľu 2. júna 1918. Niekoľko vojakov nedodržalo večierku a posilnení alkoholom sa vracali neskoro do kasární. Medzi nimi i vyspevujúci Hornomarikovčan Martin Riljak, ktorého veliteľ izby určil na druhý deň na raport.
"Práve v tom momente však okolo izby prechádzala početná skupina oneskorencov z iných rôt a Riljak začal kričať: 'Kamaráti, pomôžte, šikovateľ ma chce vziať na raport.' Bežná iskra zažala plameň. Veliteľ izby dostal poriadny výprask a oneskorenci nezostali len pri tom. Vylámali skrine s puškami a nábojmi a spustili lavínu, ktorá sa už nevedela zastaviť. Kasárne ovládla živelnosť, hnev, túžba po pomste," uvádza sa v historických prameňoch, ktoré hovoria i o tom, že streľba sa preniesla aj do centra mesta.
Vzbúrenci vtrhli do kancelárií, zničili evidenčné záznamy a získali i pokladnicu s 110.000 korunami. Boli veľmi sklamaní, keď nenašli ostrú muníciu, ale len debničky s cvičnými nábojmi. I preto bola vzbura už o piatej nadránom potlačená. Po piatich dňoch 44 vzbúrencov popravili na Stanovljanskom poli. Medzi nimi i Martina Riljaka.
"Nemal som ešte ani šesť rokov, keď sme s mamičkou a sestrou zostali sami," spomína 98-ročný syn iniciátora vzbury v Kragujevaci Jozef Riljak, ktorý je zároveň i najstarším žijúcim mužom v Hornej Marikovej.
V myšlienkach sa vracal do obdobia, keď navštívil Kragujevac a pozrel si miesta, na ktorých sa odohrala tragédia. Počas nej prišiel ich vtedy 29-ročný otec o život. Na miesto vzbury do vtedajšej Juhoslávie ich pozvali po niekoľkých desaťročiach od kragujevskej tragédie.
"Mamička bola mladá vdova, viac ako desať rokov smútila za otcom. Opäť sa vydala až po štrnástich rokoch ako 37-ročná," dodal ešte stále vitálny Jozef Riljak, ktorý dnes žije u syna v neďalekej Udiči.
Na svojho slávneho rodáka nezabudli ani Hornomarikovčania, dodnes má v centre obce pamätnú tabuľu.
