Horná Mariková mala za slovenského štátu svojho vlastného prezidenta. Vyhlásil sa zaňho jeden z najväčších recesistov v obci
HORNÁ MARIKOVÁ. Za prezidenta sa vyhlásil Juraj Martečík - Kvako a mnoho obyvateľov obce v čase prevratných politických zmien skutočne uverilo, že Horná Mariková je samostatný štát a Kvako je jeho prezidentom. Podľa starostu obce Pavla Paceka to nebol jediný kanadský žartík Martečíka - Kvaka. "Bol to mimoriadne šikovný človek, ovládal asi štyri reči a rovnako bol aj veľkým vtipkárom. Keď za prvej republiky zdražel tabak, Martečík - Kvako pozbieral po celej Hornej Marikovej fajky a poslal ich do Prahy prezidentovi T. G. Masarykovi s dôvetkom, nech si taký drahý tabak fajčí sám," dodal Pacek.
V historických materiáloch je zachytená aj ďalšia kuriózna udalosť. "Je známe, že za prvej Československej republiky v jednej hornomarikovskej lokalite pokútne ťažil miestny podnikateľ uhlie. Po zásahu úradov s tým musel prestať a od štátu dostal pokutu," povedal miestny amatérsky historik Miroslav Šmalo.
Zaujímavé boli podľa neho aj pokusy zaviesť do obce autobusovú dopravu. Po založení Považských strojární - vtedajšej Zbrojovky v polovici 30. rokov dochádzali do Považskej Bystrice Hornomarikovčania na vozoch, bicykloch, prípadne pešo.
"Prvý prišiel s pokusom zaviesť do obce autobusovú dopravu už v 20. rokoch minulého storočia Alojz Vodrážka. Po dvoch mesiacoch však autobus zrušil, údajne pre zlý stav ciest a problémy pri preprave autobusu kompou cez Váh. Skutočným dôvodom však bola pravdepodobne nerentabilnosť dopravy. Cestovné z Považskej Bystrice do Hornej Marikovej stálo desať korún, čo bola vtedy denná mzda robotníka. A to si chudobní Marikovčania dovoliť nemohli," ozrejmil Šmalo.
Podobne krátke trvanie mal aj pokus Rudolfa Murárika z Púchovskej doliny. Jeho autobus chodil do Hornej Marikovej len vo štvrtok, v ostatné dni mal konečnú v Dolnej Marikovej. Podľa Šmala doprava skončila po tom, ako "četníci" Murárikovi autobus z doteraz neznámych dôvodov skonfiškovali.
Kapitolou samou o sebe boli hornomarikovské priezviská. V minulosti mali pre lepšiu identifikáciu Hornomarikovčania dve priezviská. Po tom, ako sa po vzniku prvej republiky začala robiť oficiálna evidencia obyvateľov, nahlásili na matrike len jedno. I preto sa často stalo, že vlastní súrodenci mali rôzne priezviská.
