Zahral si vo filme Bathory, v hre Nevyliečiteľní, v seriáli V mene zákona, stvárňuje postavu Othela v predstavení Hamlet, alebo nález lebky... V hranom dokumente Bratislava film, ktorý pripravil s bratancom Jakubom Krónerom poukazuje na odvrátenú tvár veľkomesta. S principálom divadla Malá scéna Jankom Krónerom pripravuje do budúcna hru Revízor od Gogoľa, kde stvárni úlohu sluhu Jozefa.
Ako sa z chlapca stal herec?
- Začalo sa to v siedmej triede základnej školy, kde som postúpil v recitačnej súťaži s prózou Demokrati od Janka Jesenského, ktorá začínala asi takto: „ A že sú tí dnešní mladí páni nie vznešení." Bol to úžasný zážitok postaviť sa pred ľudí a niečo im povedať. Aj neskôr som sa zúčastňoval recitačných súťaží, ktoré môj vzťah k umeniu ešte viac prehĺbili. Popri umení som aj športoval, tak ako si to želali môj otec a dedko Kapcovci. Po skončení základnej školy som nastúpil na gymnázium, kde ma zobrala pod svoje krídla Oľga Nováková, výborná učiteľka s veľkým citom pre umenie. S Divadielkom 10 som si užil krásne roky. Zahrali sme veľa medailónov s Ľubošom Krausom, Peťom Krausom či Rasťom Kručajom, ktorý momentálne pôsobí na považskobystrickom gymnáziu. Na vysokej škole muzických umení ma usmernila vynikajúca herečka Božidara Turzonovová, spolu s Ferko Kovárom, tiež skvelým hercom. Bolo to psychicky náročné obdobie, v ktorom som sa musel zorientovať v chaose, ktorý je pre tento vek typický. Odohrali sme množstvo hier, ktorým predchádzali dlhé hodiny skúšania. Zvládnuť v priemere tri hry za dva mesiace dalo poriadne zabrať. Na jednej strane nás na vysokej škole výborne pripravili, na druhej strane nechali hodených do vody a staraj sa, ako vieš.
A ako ste sa o seba postarali?
- Spočiatku som robil dabingy a neskôr hrával vo všetkých bratislavských divadlách. Veľmi pekné spomienky mám na túlavé divadlo, ktorého som bol členom. Stále som však rozmýšľal, čo ďalej so životom. Ako dosiahnuť niečo silné, zaujímavé, na čom môžem svetu ukázať, že existujem. V tom čase mi osud prihral do cesty môjho bratranca Jakuba Krónera, s ktorým sme spoločne napísali a pripravili scénar hraného dokumentu Bratislava film. Urobili sme ho na desaťtisícové kamery. Nikto nám spočiatku neveril, že dokážeme urobiť z ničoho niečo.
Vo filme stvárňujete postavu taxikára. Korenšponduje váš príbeh so skutočnosťou?
- Vo filme je pravda ukázaná a pomenovaná len do určitej miery. Vychádzali sme z postrehov kamarátov a známych okolo nás. Ich výpovede sme museli pretransformovať do niečoho, čo by bolo zaznamenané. Vo filme hral každý svoju postavu tak, ako to cítil. S projektom nám veľmi pomohla Jakubova mama Adriana Krónerová, ktorá ho vzala pod svoje krídla a manažérsky dotiahla do konca. Bratislava film je zaradený v decembrovom vysielaní televízie JOJ. Sám som zvedavý, ako ho ľudia príjmu.
Účinkoval ste v seriáli V mene zákona, kde ste stvárnili postavu kriminalistu. Oslovuje vás tento žáner?
- Príležitosť je vždy výzva, ktorú rád prijmem. Môžem povedať, že seriál bola silná skúsenosť. Za niekoľko minút sa naučiť štyri strany textu a potom ísť naostro. Práca od siedmej ráno do polnoci. Zvládol som to aj vďaka režisérovi Balkovi, ktorý, mimochodom, režíroval aj film Pokoj v duši.
Účinkujete po boku známych hercov, napríklad s Csongorom Kassayom...
- S Csongorom sme urobili veľmi dobrú hru Nevyliečiteľní, na ktorú som hrdý. Účinkujem tam aj s Viktorom Horianom, Kamilom Mikulčíkom či Helenkou Krajčiovou. Hra režiséra Michala Spišáka je o dnešnej dobe, keď musia ľudia robiť na tristo percent často za tristo eur. Dej poukazuje sa na skutočnosť, že život sa môže zvrtnúť veľmi rýchlo. Za niekoľko sekúnd môže človek veľa získať, ale aj stratiť. V hre sa miešajú psychológovia a psychiatri, ktorí svoje úlohy zvládli bravúrne.
Ku ktorej postave máte doposiaľ najväčší vzťah?
- Asi k taxikárovi v dokumente Bratislava film. Mal som zložité obdobia, ktorými som musel prejsť, ale v tomto filme mám pocit slobody. Hral som niečo, čo som chcel, čo bolo o mne. Po tých všetkých peripetiách som si vylial dušu. Niekto možno povie, že to nebolo presvedčivé, ale ja trvám na tom, že je v tom moja pečať.
Na čom pracujete v súčasnosti?
- Spolu s Jankom Krónerom, ktorý je zároveň aj principálom divadla Malá scéna pripravujeme hru Revízor od klasického spisovateľa Gogoľa, na ktorú sa veľmi teším. Stvárnim v nej postavu sluhu Jozefa. Prezradím, že v hre bude účinkovať aj moja teta Zuzana Krónerová. Človek má veľa snov, ale aj tajomstiev, o ktorých treba mlčať, ak chce, aby sa naplnili.
Vašou rodinou sú Krónerovci. Mali ste vďaka tomu protekciu?
- Verím viac v genetickú predispozíciu než v protekciu. Každý je nahraditeľný, aj herec. Herec je len bábka v rukách režiséra. Nebudem spomínať, ako to funguje, ale človek sa učí a zdokonaľuje na vlastných chybách. Nemal som to jednoduchšie než ostatní. Pokiaľ by som sa nevedel prebiť, nepomohla by ani protekcia. Na javisku je každý sám za seba a ľudia ho buď príjmu alebo nie. Výhodou u mňa bolo to, že som mal veľký vzor, a to ma hnalo dopredu
Aký máte vzťah k rodine?
- Rodinu milujem najviac na svete. Je pre mňa útočiskom a miestom, kde sa môžem vrátiť a žiadať o pomoc. Pochádzam z dvoch rodov - Krónerovcov a Kapcovcov. Obidve rodiny držia pohromade. Trošku ma mrzí, že otec a dedko ma vždy nabijú v šachu... No keďže sú to úžasní ľudia, prepáčim im to. Najkrajšími sviatkami v našej rodine sú Vianoce. Vtedy sa všetci zídeme pri kapustnici, ktorú pripravuje mamina spoločne s tatinom. Obidvaja varia vynikajúco.
Aký máte vzťah k Považskej Bystrici?
- Považskú Bystricu milujem. Sú tu krásne hory, výborná voda... Trápi ma však, že ľudia sú tu trošku vzdialení. Každý sa hrá na svojom pieskovisku, stavia svoj hrad, ale zabúda na to, že príde voda a hrad sa pominie. Tým, že tu mám veľa kamarátov, mesto mi je blízke. Potešilo by ma, keby bolo o niečo krajšie. Človek by sa mal vracať do svojho hniezda a pomáhať mu, lebo to má naozaj cenu.
