Šancu majú v súťaži My Popstar všetky talenty, aj samoukovia

Takmer tri desiatky speváckych talentov prišli na semifinále súťaže My Popstar do Považskej Bystrice. Do finále sa prebojovalo osemnásť finalistov. Niektorých, ktorí sa doň nedostali, si všimli loviči talentov zo súťaže Superstar.

POVAŽSKÁ BYSTRICA. V súťaži rozhoduje talent, príprava, momentálne nasadenie, ale aj správny výber piesne. Súťažilo sa v dvoch kolách - mladších a starších interpretov. Z každého postupovalo do finále deväť súťažiacich. Nie všetci interpreti to zvládli. Svoje zohrala aj tréma a zlý zdravotný stav.

Hitom tohto semifinále bola pesnička Hallelujah. Samozrejme, nie v podaní Alexandry Burke, ale mladých spevákov z Trenčianskeho kraja, ktorí sa prebojovali do semifinále. Zaznela niekoľkokrát. Rozhodovanie porotcov nebolo ľahké, lebo výkony viacerých interpretov boli vyrovnané. Vtedy sa rozhodovalo skôr pocitovo.

Pomalšie piesne

Väčšina spevákov si vybrala skôr pomalé piesne. „Tiež som mala takú pieseň. Tie s rýchlejším rytmom sú skôr na zábavu. V pomalšej piesni môžete skôr ukázať prácu s hlasom, sú vhodnejšie na súťaž," obhajuje výber piesne Ľudmila Adamčíková, ktorá sa dostala do finále súťaže v kategórii tých starších. Súťaž brala skôr ako jednu z príležitostí, keď môže zaspievať pred odbornou porotou, ktorá posúdi, ako na tom je. Postup ju, samozrejme, potešil.

„Mám za sebou dosť náročný mesiac. Spievala som posledne na viacerých akciách, tak sa mi pani učiteľka aj trochu čudovala, že si ešte trúfam, lebo toho bolo naozaj dosť. Nenechala som si však ujsť príležitosť," hovorí gymnazistka z Považskej Bystrice, ktorá nie je, čo sa týka speváckych súťaží žiadny nováčik. Kariére speváčky sa pravdepodobne ďalej venovať nebude, chce ísť študovať cudzie jazyky.

Všimli si ho zo Superstar

Do súťaže však nešli len žiaci z umeleckých škôl s trénovanými hlasmi, ale aj samoukovia. „Spievam asi dva roky. Všetko sa učím sám, nechodím nikde do umeleckej školy alebo k nejakému učiteľovi," hovorí Matúš Rihár z Partizánskeho. Matúš je však z muzikantskej rodiny, hudbu majú teda doma v krvi.

„Môj otec bol primáš v cimbalovej kapele. Matúš je po ňom. Odmalička spieval rómske pesničky, neskôr temperamentné latinsko-americké či španielske piesne," hovorí o Matúšovi Valéria Medzaiová, jeho teta, ktorá s ním na súťaž prišla. Dodala, že Matúš mal na výber dve pesničky. „Anglickú, ktorú spieval a svoju vlastnú, čo si zložil. Môj vnuk ho mohol doprevádzať na varhanoch, ale Matúš si vybral tú anglickú," dodala.

Matúš sa medzi finalistov v druhom kole nedostal, oplatilo sa mu však prísť, lebo jeho talent nezostal nepovšimnutý. „Hľadáme tu talenty pre Superstar. Tento chlapec bol pre mňa dnes najlepší. Má veľmi zaujímavú farbu hlasu," prezradil jeden z členov tímu, ktorý robí výber pre televíziu Markíza.

„Zadali sme mu, aby sa naučil zaspievať dve veci a potom uvidíme, či náš názor bol správny. Musíme to posúdiť podľa viacerých piesní, či má naozaj zaujímavú farbu hlasu alebo len dokázal niekoho dobre napodobniť. Je to prvý malý krôčik pred desiatkami ďalších, ktoré bude musieť ešte absolvovať, ak je naozaj dobrý," dodal pán Bureš.

Tréma a choroba - zlí sprievodcovia

Trému mali súťažiaci mladší aj starší. Každý ju prekonával po svojom. Niekomu to vyšlo, niekomu zas nie a smola, potvora, poriadne zaúradovala.

„Som veľký trémista. Myslím si, že to bolo aj vidieť. Mal som však poriadnu psychickú podporu mojich kamošiek v prvej rade. Spievali so mnou a to mi pomohlo," zhodnotil Samuel Macháč z Prievidze, ktorý súťažil v druhom kole. Do finále sa neprebojoval, možno preto, že si v spievaní musel dať pre dospievanie a zmenu hlasu na dva roky prestávku. Trému nakoniec úspešne porazil.

Slzičky na krajíčku mala po dospievaní piesne od Mariky Gombitovej Vyznanie jeho mladšia kolegyňka v súťaži mladších interpretov. V ťažkých častiach, kde sa bolo potrebné vyspievať vyššie tóny, jej zlyhal hlas. Viacerí starší speváci skonštatovali, že na jej vek bol výber neprimeraný, lebo táto pieseň je dosť ťažká.

„Speváčky to nemajú ľahké, neviem, čo sa stalo," zhodnotila smutná Lucka Janáková z Bánoviec nad Bebravou. Od súťaží ju to však, ako nám sľúbila, neodradilo. „Mala absolútnu smolu. Je chorá, tesne pred súťažou ochorela aj jej pani učiteľka, a tak som tu dnes ja. Naviac mala pripravenú inú pesničku, ale podhrávka sa nedá pustiť," opísal súhru nepriazní učiteľ, ktorý ju doprevádzal.

Viac šťastia mala aj napriek chorobe v semifinálovom kole starších interpretov Mária Ješíková z Udiče. „Som chorá, tak som nemohla zo seba vydať všetko," posťažovala sa. Do finále sa nakoniec dostala.

Úspešne na javisku zabojovala s chorobou aj Rebeka Vojteková z Púchova. „Mám trochu zastretý hlas, dúfam, že to nebolo počuť. A bola aj tréma. Tá pieseň sa mi veľmi páči, má aj super text, tak som si ju užila a asi to ocenila aj porota," povedala po vyhlásení výsledkov Rebeka. Mala tu tiež svoj fan klub, ktorý ju mohutne povzbudzoval.

„Mala trému včera, ale v deň súťaže to už nemáva. Zaujímavé je, že naša prítomnosť ju povzbudila, lebo tvrdí, že sa pred nami hanbí viac ako pred neznámym obecenstvom," prezradili kamarátky a spolužiačky z triedy Dominika Pacíková a Nikola Martinková.

Belušanky to začali i končili

Mohutnú podporu mala v hľadisku v prvom kole aj Paťka Zúbeková z Beluše, ktorá spievala posledná. Jej priaznivci rozvinuli v hľadisku krásne megaplagáty. Belušanka ukončila prvé kolo súťaže, aj ho otvorila.

„No, nie je to celkom dobré, keď idete prvý a ani posledný. Ale zvládla som to. Trochu som sa bála výšok, ale bolo to fajn. Nie som na súťaži prvýkrát. Pred štyrmi rokmi som bola prvá na Slávikovi Slovenska," pochválila sa Dianka Baštugová.

Do finále v prvom kole sa dievčatá nedostali.

Veľká radosť Radky, bola iná

Veľkú radosť nedokázala skrývať Radka Laginová z dedinky Cimenná pri Bánovciach nad Bebravou, ktorá hneď po vyhlásení výsledkov natešená telefonovala otcovi, že postúpila do finále v Trenčíne. Bola medzi staršími interpretmi. Talent zdedila čiastočne po ňom, ale aj po dedkovi a pradedkovi. Priznala sa, že sú hudobná rodina. Radku sme zaradili medzi temperamentné zjavy súťaže a do rockového žánru. Ona sa však priznala, že inklinuje k ľudovkám.

„Spievame doma už od malička, nechodím do žiadnej hudobnej školy. Ale u nás v dedine vie spievať hádam každý. Stretávame sa na sviatky a spev tam musí byť. Spieva každý, poznám toľko ľudoviek. A či ma to ťahá k rocku? Neviem. Zaspievam všetko, ale pesnička mi musí sadnúť," prezradila Radka. Pesnička od Szidi Tobias Chlap z kríža jej sadla. Radka je však k sebe prísna a tvrdí, že urobila aj nejaké chyby. „Ku koncu som bola mimo, nenapadlo by mi, že ma vyberú," prezrádza.

Zaujímavá dvojica

Ako zaujímavá dvojka sa predviedli v prvom kole súťaže, teda ako mladší interpreti, Ján Paholík a Michaela Ulická z Považskej Bystrice. Janko najprv spieval sám a neskôr pomáhal Miške s doprovodom na gitare, keď si zahrali spolu. Obaja postúpili do finále. „Radi by sme si možno niekedy tú spoločnú hru možno aj zopakovali. Bolo by fajn, keby sme dostali niekde možnosť," prezradili obaja a tiež sa pochválili, že sa pokúšajú skladať aj vlastné pesničky, ale veľmi sa im zatiaľ nedarí. „Hudba nie je ani tak problém, skôr text," hovorí Miška. U Janka je to podobne.

Zhodnotenie

Stanislav Kardoš, hlavný porotca súťaže tvrdí, že rozhodovanie poroty je ťažké. Výkony sú stále lepšie a dosť vyrovnané. „Súťaž začala v auguste a jednotlivé výberové kolá prebiehali až do 15. novembra. V nich sa spievalo bez hudobného sprievodu. To je veľmi dobré, lebo sú nastavené rovnaké podmienky pre všetkých. V semifinále je to zložitejšie.

„Speváci sa musia vyrovnať s hudobným podkladom, a tam už potom počuť aj rôzne intonačné chyby a nezrovnalosti vo frázovaní a iné veci, ktoré sa pri speve bez doprovodu nemusia prejaviť. Rozhodovanie poroty je ťažké, lebo vždy sa stretnú viacerí interpreti na približne rovnakej úrovni a vtedy je to záležitosť pocitová," vysvetľuje Kardoš.

Veľmi dôležitý je podľa neho výber piesne. „Niektorí speváci bývajú zlomení práve na tom výbere. Niekedy nemajú pri sebe správneho človeka, ktorý by im vedel poradiť, alebo spievajú pieseň, ktorá sa im najviac páči a spievali ju naposledy, ale nehodí sa im," hodnotí Kardoš. V súťaži však podľa neho nejde ani tak o víťazstvo, ako skôr o to, dať mladým šancu ukázať talent, povzbudiť ich v tom čo robia.